Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

। ऋषय ऊचुः । ब्रह्मणा कतमे स्थाने तत्र सूत कृतं तपः । वालखिल्यैश्च तैः सर्वैर्मुनिभिः शंसितव्रतैः

| ṛṣaya ūcuḥ | brahmaṇā katame sthāne tatra sūta kṛtaṃ tapaḥ | vālakhilyaiśca taiḥ sarvairmunibhiḥ śaṃsitavrataiḥ

เหล่าฤๅษีกล่าวว่า “โอ้สุทา ณ สถานที่ใดเล่าที่พระพรหมได้บำเพ็ญตบะ และเหล่าวาลขิลยะมุนีทั้งปวง—ผู้เป็นนักบำเพ็ญพรตอันได้รับการสรรเสริญ—ได้กระทำตบะด้วย?”

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
ब्रह्मणाby Brahmā
ब्रह्मणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd case, instrumental), एकवचन
कतमेin which (among many)
कतमे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकतम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; प्रश्नवाचक विशेषण स्थाने
स्थानेplace
स्थाने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Avyaya (Adverbial/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb)
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, संबोधन (vocative), एकवचन
कृतम्done, performed
कृतम्:
Karta (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषण तपः
तपःausterity, penance
तपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वालखिल्यैःby/with the Vālakhilyas
वालखिल्यैः:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeNoun
Rootवालखिल्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Avyaya (Connector/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
तैःby/with those
तैः:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण मुनिभिः
मुनिभिःby/with sages
मुनिभिः:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
शंसितव्रतैःwhose vows are praised / of praised vows
शंसितव्रतैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशंसित (कृदन्त from शंस् धातु) + व्रत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; कर्मधारय: शंसितं व्रतं येषां ते (praised vows) विशेषण मुनिभिः

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Haravedī (as kṣetra-context)

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: Forest council of sages questioning Sūta; behind them, a visionary hint of Brahmā and tiny Vālakhilya ascetics engaged in severe tapas at a designated spot.

Ṛṣis
S
Sūta
B
Brahmā
V
Vālakhilya sages

FAQs

Sacred geography is learned through inquiry: knowing where great beings practiced tapas guides pilgrimage and practice.

The question concerns the precise spot within the same tīrtha-region being described in the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya.

No prescription; it is a request for location-specific information about Brahmā’s and the Vālakhilyas’ austerities.