Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 50

अथ वायुर्गतस्तत्र यत्रास्ते भगवाञ्छिवः । गौर्या सह रतासक्त आनन्दं परमं गतः

atha vāyurgatastatra yatrāste bhagavāñchivaḥ | gauryā saha ratāsakta ānandaṃ paramaṃ gataḥ

แล้ววายุก็ไปยังที่ซึ่งพระภควานศิวะประทับอยู่; พระองค์ทรงแนบแน่นในสมาคมกับพระนางคาวรี และเสด็จเข้าสู่ความปีติอันสูงสุด

अथthen
अथ:
Avyaya (Discourse)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (then/now)
वायुःVāyu (Wind)
वायुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
गतःwent
गतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त, क्त)
Formभूतकृदन्त (past participle, क्त); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (there)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्ध-देशवाचक (where)
आस्तेis seated / remains
आस्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
भगवान्the Lord
भगवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शिवःŚiva
शिवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘भगवान्’ इत्यस्य समानाधिकरण
गौर्याwith Gaurī
गौर्या:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootगौरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सहार्थे
सहwith
सह:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक (with)
रतासक्तःattached to pleasure / engrossed in love
रतासक्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootरति (प्रातिपदिक) + आसक्त (कृदन्त, क्त; √सञ्ज्/सज् ‘to cling/attach’)
Formसमासः तत्पुरुष (रत्याम् आसक्तः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (शिवस्य)
आनन्दम्bliss
आनन्दम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआनन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गत्यर्थक-क्रियायाः कर्म
परमम्supreme
परमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (आनन्दम्)
गतःattained
गतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त, क्त)
Formभूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘गतः’ = attained

Narrator

Type: kshetra

Scene: Vāyu arrives at a secluded, radiant grove or inner chamber where Śiva and Gaurī are absorbed in divine union; the depiction should be symbolic and modest, emphasizing aura and bliss rather than explicitness.

V
Vāyu
Ś
Śiva
G
Gaurī (Pārvatī)

FAQs

The divine union signifies cosmic harmony; the highest bliss of Śiva is beyond ordinary interruption.

Kailāsa, portrayed as the seat of Śiva’s transcendental bliss with Gaurī.

None; the verse is descriptive of the divine state.