Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 26

उपहासं करिष्यंति वसिष्ठस्य सुता मुने । अद्य व्यर्थ श्रमं श्रुत्वा मामप्राप्तं त्रिविष्टपम्

upahāsaṃ kariṣyaṃti vasiṣṭhasya sutā mune | adya vyartha śramaṃ śrutvā māmaprāptaṃ triviṣṭapam

“โอ้มุนี วันนี้บุตรทั้งหลายของวสิษฐะจักเยาะเย้ยข้า เมื่อได้ยินว่าความเพียรของข้าสูญเปล่า—ว่าข้ามิได้ถึงตรีวิษฏปะ”

उपहासम्mockery, ridicule
उपहासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउपहास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन
करिष्यन्तिthey will do/make
करिष्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future); परस्मैपद; प्रथम-पुरुष (3rd person); बहुवचन (Plural)
वसिष्ठस्यof Vasiṣṭha
वसिष्ठस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति (Genitive); एकवचन
सुताःsons
सुताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति; एकवचन
अद्यtoday, now
अद्य:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb: today/now)
व्यर्थम्vain, futile
व्यर्थम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन; 'श्रमम्' इति विशेषणम्
श्रमम्effort, toil
श्रमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Sambandha (Gerundial/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive); पूर्वकाल (having heard)
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative); एकवचन
अप्राप्तम्not attained
अप्राप्तम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र-आप् (धातु) + क्त (कृदन्त) + अ- (निषेध)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त) नकारार्थे अ-उपसर्ग; नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन; 'त्रिविष्टपम्' इति विशेषणम्
त्रिविष्टपम्heaven
त्रिविष्टपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन

Triśaṅku (contextual deduction)

Type: kshetra

Scene: A tense exchange: the speaker gestures anxiously, imagining a group of young sages laughing; the elder sage remains composed, embodying detachment.

V
Vasiṣṭha
V
Vasiṣṭha’s sons
T
Triśaṅku
T
Triviṣṭapa (Svarga)

FAQs

The verse shows how fear of disgrace and the desire for a higher state can intensify resolve—yet dharma ultimately values inner steadfastness over public opinion.

No specific tīrtha is named in this verse; it is part of a tīrtha-māhātmya narrative framework that uses exemplary lives to teach dharma and merit.

None explicitly; it reports the anticipated reaction and the unfulfilled goal of reaching heaven.