Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 55

विश्वामित्र उवाच । सावित्रं पद्ममेवैतद्यत्स्पृष्टं भूपते त्वया । उच्छिष्टेन रविर्मध्ये स्वयं यस्य व्यवस्थितः

viśvāmitra uvāca | sāvitraṃ padmamevaitadyatspṛṣṭaṃ bhūpate tvayā | ucchiṣṭena ravirmadhye svayaṃ yasya vyavasthitaḥ

วิศวามิตรกล่าวว่า “ข้าแต่พระราชา สิ่งที่พระองค์แตะต้องนั้นคือดอกบัวสาวิตระแท้ ในกึ่งกลางนั้น ณ เวลาเที่ยงวัน พระสุริยเทพประทับอยู่เอง แต่พระองค์กลับแตะต้องในสภาพอุจฉิษฏะ คือยังไม่บริสุทธิ์หลังเสวย”

viśvāmitraḥViśvāmitra
viśvāmitraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootviśvāmitra (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम; √वच्
sāvitrāmpertaining to Savitṛ (solar)
sāvitrām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsāvitra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; विशेषण
padmamlotus
padmam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpadma (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
evaindeed/only
eva:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
etatthis
etat:
Visheshya (Correlative/अनुवर्त्य)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; सर्वनाम
yatwhich
yat:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम
spṛṣṭamtouched
spṛṣṭam:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootspṛś (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; √स्पृश्
bhūpateO king
bhūpate:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootbhūpati (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
tvayāby you
tvayā:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootyuṣmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3), एकवचन; सर्वनाम
ucchiṣṭenaby/with (food-)remnants; by the leavings
ucchiṣṭena:
Karana (Instrument/Cause/करण)
TypeNoun
Rootucchiṣṭa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; साधन/हेतु-भाव
raviḥthe Sun
raviḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootravi (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
madhyein the middle
madhye:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
svayamhimself
svayam:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formस्वार्थक-अव्यय (reflexive adverb)
yasyaof which/whose
yasya:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम
vyavasthitaḥis stationed/abides
vyavasthitaḥ:
Kriya (Predicative/क्रिया-विशेषण)
TypeVerb
Rootvi + ava + sthā (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle, used adjectivally); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; √स्था (स्थितौ) उपसर्गैः

Viśvāmitra

Tirtha: Sāvitra-padma in Puṣkara-jala

Type: kund

Listener: the king (bhūpati/pārthiva)

Scene: Viśvāmitra points toward a radiant lotus on the lake, explaining it is the Sāvitra lotus where the Sun abides at midday; the king stands chastened, realizing he touched it while ucchiṣṭa.

V
Viśvāmitra
S
Savitṛ (Sun)
R
Ravi (Sun)

FAQs

Sacred objects and tīrthas must be approached with śauca (ritual purity); irreverent contact can yield immediate adverse fruit.

Puṣkara is implied through the Pauṣkara context; the verse highlights the Sāvitra lotus as a manifestation within that tīrtha.

An implicit rule of śauca: do not touch sacred manifestations while ucchiṣṭa (ritually impure after eating).