Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 36

ततः स प्रेषितस्ते न भास्करस्तीक्ष्णदीधितिः । स्वं स्थानं प्रययौ हृष्टस्तमामंत्र्य मुनीश्वरम्

tataḥ sa preṣitaste na bhāskarastīkṣṇadīdhitiḥ | svaṃ sthānaṃ prayayau hṛṣṭastamāmaṃtrya munīśvaram

แล้วภาสกร ผู้มีรัศมีคมกล้า ครั้นได้รับการส่งไปโดยท่าน ก็ได้ลามุนีผู้เป็นใหญ่ แล้วกลับสู่สถานของตนด้วยความยินดี

ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अपादान/क्रमवाचक (then/thereupon)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रेषितःhaving been sent/ordered
प्रेषितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रेषित (कृदन्त-प्रातिपदिक; प्र+इष्/इष् causative ‘प्रेषयति’ कर्मणि क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि क्त-प्रत्यय (sent/ordered)
तेby you
ते:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘तव/ते’ (by you/your) — here in sense ‘by you’ with passive context
O (particle)
:
Sambodhana (Vocative particle/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; संबोधनार्थे/सम्बोधन-निपातः (O/indeed)
भास्करःthe Sun
भास्करः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तीक्ष्ण-दीधितिःsharp-rayed
तीक्ष्ण-दीधितिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक) + दीधिति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘तीक्ष्णा दीधितिः यस्य’ इति विशेषणप्रयोगः
स्वम्own
स्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्व’ = own
स्थानम्place
स्थानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रययौwent
प्रययौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+या (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
हृष्टःdelighted
हृष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √हृष् क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्यय (delighted)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आमन्त्र्यhaving addressed / after taking leave
आमन्त्र्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ+मन्त्र् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive): ‘having addressed/taken leave’
मुनीश्वरम्the lord of sages
मुनीश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘मुनीनां ईश्वरः’

Narrator (within Nāgara Khaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Scene: Bhāskara, sharp-rayed and radiant, joyfully departs to his own station after respectfully taking leave of the sage-lord.

B
Bhāskara (Sūrya)
A
Agastya (munīśvara)

FAQs

Respect for dharmic counsel: even cosmic forces align themselves when guided by realized sages.

No single tīrtha is named in this verse; it supports the wider māhātmya context through an exemplary sacred-history episode.

None; the verse is narrative, describing Sūrya’s return and reverence to Agastya.