Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

भास्कर उवाच । अहं भास्कर आयातो विप्ररूपेण सन्मुने । सर्वकार्यक्षमं मत्वा त्वामेकं भुवनत्रये

bhāskara uvāca | ahaṃ bhāskara āyāto viprarūpeṇa sanmune | sarvakāryakṣamaṃ matvā tvāmekaṃ bhuvanatraye

ภาสกรกล่าวว่า “โอ้สันมุนี ข้าพเจ้าคือภาสกร (พระอาทิตย์) ข้าพเจ้ามาในรูปพราหมณ์ เพราะในไตรโลกนี้ ข้าพเจ้าเห็นว่ามีเพียงท่านผู้เดียวที่สามารถสำเร็จทุกกิจได้”

भास्करःBhāskara (the Sun)
भास्करः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वक्ता (speaker)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (कर्ता), एकवचन
भास्करःBhāskara
भास्करः:
Karta (Apposition/समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आत्मपरिचय (apposition to अहम्)
आयातःhave come
आयातः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ + या (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘having come’
विप्ररूपेणin the form of a brāhmaṇa
विप्ररूपेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविप्र + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन; ‘विप्रस्य रूपेण’ (in the form of a brāhmaṇa)
सन्मुनेO good sage
सन्मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसत् + मुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; ‘सन् मुनिः’ इति संबोधनम्
सर्वकार्यक्षमम्capable of all tasks
सर्वकार्यक्षमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसर्व + कार्य + क्षम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (त्वाम्) = ‘सर्वेषु कार्येषु क्षमम्’
मत्वाhaving considered
मत्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive) = ‘having considered/knowing’
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (कर्म), एकवचन; ‘you’
एकम्alone; one
एकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (त्वाम्)
भुवनत्रयेin the three worlds
भुवनत्रये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभुवन + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; ‘त्रीणि भुवनानि’

Bhāskara (Sūrya)

Tirtha: Cāmatkārapura-kṣetra (Agastya-āśrama episode)

Type: kshetra

Scene: The guest declares: ‘I am Bhāskara,’ as a concealed solar halo flares; Agastya stands composed, receiving the revelation in the hermitage courtyard.

B
Bhāskara (Sūrya)
A
Agastya (implied addressee)
V
Vipra (brāhmaṇa form)
T
Three worlds (bhuvanatraya)

FAQs

The Purāṇas portray realized sages as uniquely empowered; even devas seek their aid for cosmic order.

The verse functions within a tīrtha-māhātmya narrative frame, but this line focuses on the revelation of Sūrya rather than a named site.

No direct ritual is prescribed; the motif is divine visitation in disguise (viprarūpa).