Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

अज्ञानाज्ज्ञानतो वापि विहितैरन्यजन्मजैः । दृष्टमात्रेण येनात्र पातकात्तद्दिनोद्भवात् । मुच्यते नात्र संदेहः सत्यमेतन्मयोदितम्

ajñānājjñānato vāpi vihitairanyajanmajaiḥ | dṛṣṭamātreṇa yenātra pātakāttaddinodbhavāt | mucyate nātra saṃdehaḥ satyametanmayoditam

ไม่ว่าผู้ใดจะมาที่นี่ด้วยความไม่รู้หรือด้วยความรู้แจ้ง—แบกบาปที่สั่งสมจากการกระทำในชาติอื่น—เพียงได้เห็นตถาคตสถานศักดิ์สิทธิ์นี้ ก็ย่อมพ้นจากบาปที่สุกงอมในวันนั้นเอง. ไม่มีข้อสงสัย; นี่คือสัจจะที่เรากล่าวไว้

अज्ञानात्from ignorance/unknowingly
अज्ञानात्:
Hetu/Apadana (Cause/Source/अपादान)
TypeNoun
Rootअज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
ज्ञानतःknowingly
ज्ञानतः:
Hetu/Apadana (Cause/Source/अपादान)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; तसिल्-प्रत्ययान्त (adverbial ablative: ‘knowingly’)
वाor
वा:
Sambandha (Alternative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक अव्यय
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अतिशय-बोधक अव्यय
विहितैःby prescribed (acts)
विहितैः:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeAdjective
Rootवि + धा (धातु) → विहित (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (‘prescribed/done’)
अन्यजन्मजैःarising from another birth (previous-life)
अन्यजन्मजैः:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeAdjective
Rootअन्य + जन्मज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अन्यस्य जन्मनः जातः)
दृष्टमात्रेणby mere seeing
दृष्टमात्रेण:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootदृष्ट + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; तत्पुरुष (दृष्टस्य मात्रम्)
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; सम्बन्धवाचक
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
पातकात्from sin
पातकात्:
Apadana (Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; ‘that’ (qualifying the following)
दिनोद्भवात्arising on that day
दिनोद्भवात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootदिन + उद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; तत्पुरुष (दिनात् उद्भवः)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोग
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
संदेहःdoubt
संदेहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सत्यम्true
सत्यम्:
Karya (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-रूपेण
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मयाby me
मया:
Kartr/Agent (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
उदितम्spoken/declared
उदितम्:
Karya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootवद् (धातु) + उद् (उपसर्ग) → उदित (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (‘said/uttered’)

Narratorial voice within Tīrthamāhātmya (contextually Sūta/Lomaharṣaṇa-type narrator)

Type: kshetra

Listener: Dvija-sattamāḥ / ṛṣi-assembly

Scene: A weary traveler arrives—whether knowingly or by chance—gazes upon the tīrtha; a subtle aura of sanctity radiates, symbolizing karmic burdens falling away.

FAQs

Pilgrimage is transformative: even simple darśana of a powerful tīrtha can dissolve sin and renew dharmic life.

The verse praises the local tīrtha being described in Nāgarakhaṇḍa, Tīrthamāhātmya (exact name not stated in this single shloka).

No specific rite is prescribed here; the stated practice is darśana—merely seeing the sacred place.