Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 34

एवं स एव भगवान्भवभूत भव्यभूतादिकृत्सकलसंस्थितिनाशनांकः । सोऽपि श्रिया सह भवोऽपि गिरीशपुत्र्या सार्द्धं चतुर्षु च द्रुमेषु निवासमाप

evaṃ sa eva bhagavānbhavabhūta bhavyabhūtādikṛtsakalasaṃsthitināśanāṃkaḥ | so'pi śriyā saha bhavo'pi girīśaputryā sārddhaṃ caturṣu ca drumeṣu nivāsamāpa

ดังนั้น พระผู้เป็นเจ้าพระองค์เดิมนั้น—ผู้ทรงเป็นผู้ก่อเกิดอดีต ปัจจุบัน และอนาคต ผู้ทรงมีลักษณะเป็นผู้สลายสรรพภาวะอันประกอบรวม—ได้เสด็จประทับพำนัก ณ ที่นั้น และพระภวะ (พระศิวะ) ก็พร้อมด้วยพระศรี และพระธิดาแห่งคิรีศะ (พระปารวตี) ได้มาประทับอยู่ท่ามกลางต้นไม้สี่ต้น

एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb: thus)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण अव्यय (emphatic particle)
भगवान्the Lord
भगवान्:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भवभूतभव्यभूतादिकृत्maker of past, present, future, etc.
भवभूतभव्यभूतादिकृत्:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootभव + भूत + भव्य + भूत + आदि + कृत् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—भव-भूत-भव्य-भूत-आदि-कर्तृ (निर्देश-तत्पुरुष/बहुपद-तत्पुरुष), ‘कृत्’=कर्ता
सकलसंस्थितिनाशनाङ्कःmarked by the destruction of all states/existences
सकलसंस्थितिनाशनाङ्कः:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल + संस्थिति + नाशन + अङ्क (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—सकलानां संस्थितीनां नाशनम् यस्य अङ्कः/चिह्नम् (बहुपद-तत्पुरुष)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय अव्यय (particle: also)
श्रियाwith Śrī (Lakṣmī)
श्रिया:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
सहtogether with
सह:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय (postposition: with)
भवःBhava (Śiva)
भवः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय अव्यय (particle: also)
गिरीशपुत्र्याwith the daughter of Girīśa (Pārvatī)
गिरीशपुत्र्या:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootगिरीश + पुत्री (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन; समासः—गिरीशस्य पुत्री (षष्ठी-तत्पुरुष)
सार्द्धम्together
सार्द्धम्:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसार्द्धम् (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय (adverb/postposition: together with)
चतुर्षुin four
चतुर्षु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय अव्यय (conjunction)
द्रुमेषुin the trees
द्रुमेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), बहुवचन
निवासम्dwelling, residence
निवासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आपattained, obtained
आप:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन

Narrator (continuation of the Śālagrāma origin narrative)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (grove locus within the kṣetra narrative)

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage audience; within the chapter-cycle, Brahmā–Nārada frame is operative

Scene: A sacred grove with four prominent trees forming a natural mandala; the Blessed Lord (Viṣṇu/Nārāyaṇa implied by surrounding Śeṣaśāyī context) is shown as cosmic yet approachable; Śiva (Bhava) appears with Śrī (Lakṣmī) and Pārvatī, indicating a rare confluence of divine households in one grove.

B
Bhagavān (Viṣṇu implied)
B
Bhava (Śiva)
Ś
Śrī (Lakṣmī)
P
Pārvatī
G
Girīśa (Śiva epithet)
F
Four trees (catur-druma)

FAQs

The Supreme pervades time and dissolves bondage, yet chooses localized sacred abodes—making transcendence approachable through place.

The broader Śālagrāma–Gaṇḍakī tīrtha narrative is being sacralized through the motif of divine residence in a specific grove-like setting.

None directly; it establishes a sacral geography (divine residence) that supports pilgrimage, darśana, and worship traditions.