Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

तस्मिन्दृष्टेऽथवा स्पृष्टे यत्फलं लभ्यते नरैः । तत्सर्वं सूतज ब्रूहि परं कौतृहलं हि नः

tasmindṛṣṭe'thavā spṛṣṭe yatphalaṃ labhyate naraiḥ | tatsarvaṃ sūtaja brūhi paraṃ kautṛhalaṃ hi naḥ

และเพียงได้เห็นหรือได้สัมผัสนั้น มนุษย์ย่อมได้ผลบุญประการใด—ขอท่านโอรสแห่งสูตะ จงกล่าวให้เราฟังทั้งหมดเถิด เพราะความใคร่รู้ของเรายิ่งนัก

तस्मिन्in/at that (place)
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
दृष्टेwhen (it is) seen
दृष्टे:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + दृष्ट (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) used as locative absolute; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अथवाor
अथवा:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootअथवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (disjunctive particle: 'or')
स्पृष्टेwhen (it is) touched
स्पृष्टे:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeVerb
Rootस्पृश् (धातु) + स्पृष्ट (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) used as locative absolute; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
यत्whatever
यत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (विशेषण of फलम्)
फलम्fruit/result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive)
नरैःby men/people
नरैः:
Karana (Agent-instrument in passive/करण)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (विशेषण of सर्वम्)
सर्वम्all of it
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
सूतजO son of Sūta
सूतज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक) + ज (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (genitive sense: 'born of Sūta'); पुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
ब्रूहिtell
ब्रूहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन
परम्great/supreme
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (विशेषण of कौतूहलम्)
कौतूहलम्curiosity
कौतूहलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकौतूहल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
नःof us/our
नः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन

Ṛṣayaḥ (the sages)

Tirtha: Viṣṇu-pāda at Hāṭakeśvara-kṣetra (implied)

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: The sages lean forward, palms joined, asking Sūta to enumerate the fruits of seeing or touching the sacred footprint; the shrine is shown with lamps and a small crowd of pilgrims.

S
Sages (Ṛṣayaḥ)
S
Sūta
V
Viṣṇupada-tīrtha

FAQs

Even simple contact with sacred geography—seeing or touching—can be spiritually meaningful when framed by faith and tradition.

Viṣṇupada-tīrtha, whose mere darśana or sparśa is implied to grant merit.

Darśana (seeing) and sparśa (touching) are highlighted as meritorious acts connected with the tirtha.