Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 29

अजराश्चामराश्चैव स्वर्गे ये स्वर्गगाः खगाः । तथा मनोरमा वृक्षा नन्दनादि वनेषु च

ajarāścāmarāścaiva svarge ye svargagāḥ khagāḥ | tathā manoramā vṛkṣā nandanādi vaneṣu ca

เหล่านกผู้โผบินในสวรรค์นั้น ปราศจากชราและความตาย; ฉันใด ต้นไม้รื่นรมย์ในป่านันทนะและป่าอื่น ๆ ก็มีอยู่ฉันนั้น

ajarāḥageless
ajarāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootajara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
amarāḥimmortal
amarāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootamara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
evaindeed
eva:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय (emphatic)
svargein heaven
svarge:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsvarga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
yewho/which
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धबोधक (relative pronoun)
svarga-gāḥheaven-going / dwelling in heaven
svarga-gāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsvarga (प्रातिपदिक) + gā (गम्-धातु, क्त-प्रत्यय/ग-प्रत्ययान्त विशेषण-प्रातिपदिक ‘ग’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘स्वर्गं गच्छन्ति’ इति
khagāḥbirds
khagāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkhaga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
tathālikewise/also
tathā:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), समुच्चय/तुल्यत्व
manoramāḥdelightful
manoramāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmanorama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
vṛkṣāḥtrees
vṛkṣāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvṛkṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
nandana-ādibeginning with Nandana (garden)
nandana-ādi:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnandana (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘नन्दन-प्रभृति’ (as qualifier of ‘vaneṣu’)
vaneṣuin forests/groves
vaneṣu:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय

Pitṛs

Tirtha: Lekhā-nadī (implied in the immediate passage)

Type: river

Listener: Ṛṣis/Śaunaka-ādi (frame; not stated here)

Scene: A luminous celestial grove: ageless birds gliding through a radiant sky, and wish-fulfilling trees heavy with blossoms and fruit in Nandana-like forests.

P
Pitṛs
N
Nandana-vana

FAQs

Even in realms of abundance and immortality, the narrative implies that true satisfaction follows dharma, not mere celestial luxury.

No earthly tīrtha is named; Nandana is a heavenly grove referenced for contrast and description.

None in this verse; it is descriptive background within the Pitṛ narration.