Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 58

न दत्तं वंशजैर्मर्त्यैश्चेद्व्यथां यांति दारुणाम् । क्षुत्पिपासासमुद्भूतां तस्मात्संतर्पयेत्पितॄन्

na dattaṃ vaṃśajairmartyaiścedvyathāṃ yāṃti dāruṇām | kṣutpipāsāsamudbhūtāṃ tasmātsaṃtarpayetpitṝn

หากบุตรหลานผู้เป็นมนุษย์มิได้ถวายทาน ปิตฤทั้งหลายย่อมตกสู่ทุกข์อันน่ากลัว อันเกิดจากความหิวและกระหาย; เพราะฉะนั้นพึงทำตัรปณะให้บรรพชนอิ่มเอม

not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
दत्तम्(is) given
दत्तम्:
Kriya (Predicative)
TypeVerb
Root√dā (धातु)
Formक्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचनम्; कर्मणि-भावः (given)
वंशजैःby descendants
वंशजैः:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootvaṃśaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
मर्त्यैःby mortals
मर्त्यैः:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootmartya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचनम्; वंशजैः इत्यस्य समनाधिकरण
चेत्if
चेत्:
Condition (शर्त)
TypeIndeclinable
Rootcet (अव्यय)
Formअव्यय (शर्त/यदि)
व्यथाम्pain/distress
व्यथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvyathā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्
यान्तिthey go/undergo
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√yā (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
दारुणाम्terrible
दारुणाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdāruṇa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; व्यथाम् इत्यस्य विशेषणम्
क्षुत्पिपासासमुद्भूताम्arisen from hunger and thirst
क्षुत्पिपासासमुद्भूताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootkṣut + pipāsā + samudbhūta (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; व्यथाम् इत्यस्य विशेषणम्; तत्पुरुषः (क्षुत्-पिपासाभ्याम् समुद्भूता)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Conclusion (निगमन)
TypeIndeclinable
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः (तस्मात् = therefore)
संतर्पयेत्should satisfy/nourish
संतर्पयेत्:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-√tṛp (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; causative sense in usage 'to satisfy'
पितॄन्the ancestors
पितॄन्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpitṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचनम्

Unknown (Nāgarakhaṇḍa narrator addressing a king; speaker not explicit in snippet)

Listener: rājan (king)

Scene: A compassionate vision: Pitṛs in a subtle realm appear parched and hungry; as the descendant offers water, they become soothed and radiant; the teacher urges ‘tasmāt santarpayet pitṝn’.

P
Pitṛs

FAQs

Descendants carry responsibility for ancestral wellbeing through prescribed offerings; neglect creates suffering for the Pitṛs.

No site is named in this particular verse; it presents a universal Pitṛ-dharma principle.

Perform saṃtarpana/tarpaṇa—offerings that satisfy the Pitṛs, especially to relieve hunger and thirst.