Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

अयमर्थः पुरा पृष्टो रोहिताश्वेन धीमता । सर्वविप्रविनाशार्थं मार्कंडेयं महामुनिम्

ayamarthaḥ purā pṛṣṭo rohitāśvena dhīmatā | sarvavipravināśārthaṃ mārkaṃḍeyaṃ mahāmunim

เรื่องนี้เองในกาลก่อน โรหิตาศวะผู้มีปัญญาได้ทูลถามมหามุนีมารกัณฑेय เพื่อมุ่งปัดเป่าความพินาศของพราหมณ์ทั้งปวง

अयम्this
अयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (demonstrative adjective)
अर्थःmatter / meaning
अर्थः:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पुराformerly
पुरा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (formerly)
पृष्टःwas asked
पृष्टः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रच्छ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त-भूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle); पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
रोहिताश्वेनby Rohitāśva
रोहिताश्वेन:
Kartr (कर्ता/agent in passive)
TypeNoun
Rootरोहिताश्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
धीमताby the wise one
धीमता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying Rohitāśva)
सर्व-विप्र-विनाश-अर्थम्for the destruction of all brāhmaṇas
सर्व-विप्र-विनाश-अर्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + विप्र (प्रातिपदिक) + विनाश (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (विनाशस्य अर्थः/प्रयोजनम्; सर्वविप्राणां विनाशः); ‘अर्थम्’ इत्यन्तं प्रयोजनार्थे अव्ययीभाववत् प्रयोगः (purpose-accusative used adverbially)
मार्कण्डेयम्Mārkaṇḍeya
मार्कण्डेयम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
महामुनिम्the great sage
महामुनिम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootमहā (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (महान् मुनिः); पुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्

Sūta (narrating)

Scene: A forest hermitage: the sage Mārkaṇḍeya seated on kuśa-grass, surrounded by disciples; King Rohitāśva approaches with folded hands, expressing anxiety for the protection of brāhmaṇas and dharma.

R
Rohitāśva
M
Mārkaṇḍeya
V
Vipras (brāhmaṇas)

FAQs

Purāṇic dharma ties cosmic well-being to the protection of sacred learning and its custodians; inquiries into dharma are framed as acts of public good.

No specific tīrtha is named in this verse; it signals a narrative transition to an earlier dialogue tradition within the māhātmya.

None directly; the verse introduces a dharma-focused inquiry connected with safeguarding the vipras.