Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 49

निशम्य वचनं तस्याः सांत्वयन्प्राह तां हरिः । शृणु वृंदारिके त्वं मां विद्धि लक्ष्मीमनोहरम्

niśamya vacanaṃ tasyāḥ sāṃtvayanprāha tāṃ hariḥ | śṛṇu vṛṃdārike tvaṃ māṃ viddhi lakṣmīmanoharam

ครั้นสดับถ้อยคำของนาง พระหริทรงปลอบประโลมแล้วตรัสว่า “จงฟังเถิด โอ้วฤนทาริกา จงรู้เราเถิดว่าเป็นผู้ที่แม้พระลักษมีก็ยังหลงใหล”

निशम्यhaving heard
निशम्य:
Kriya (Adverbial action)
TypeVerb
Rootनि + शम् (धातु) (क्त्वान्त/ल्यप्)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund)
वचनम्speech, words
वचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
सान्त्वयन्comforting (her)
सान्त्वयन्:
Karta (Agent-participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम् + त्वि/त्वय् (धातु) (शतृ)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘comforting’
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
ताम्to her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
हरिःHari
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
वृन्दारिकेO Vṛndārikā (O Vṛndā)
वृन्दारिके:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवृन्दारिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया, एकवचन
विद्धिknow (me as)
विद्धि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
लक्ष्मीमनोहरम्beloved of Lakṣmī / charming to Lakṣmī
लक्ष्मीमनोहरम्:
Karma (Object complement/कर्मपूरक)
TypeAdjective
Rootलक्ष्मी + मनोहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः: लक्ष्म्याः मनोहरः (लक्ष्मी-प्रिय/मनोज्ञ)

Hari (Viṣṇu)

Type: kshetra

Scene: Hari gently pacifies Vṛndā, speaking softly, revealing himself as the one who enchants even Lakṣmī; the atmosphere shifts from confrontation to tender disclosure.

H
Hari (Viṣṇu)
V
Vṛndārikā (Vṛndā)
L
Lakṣmī

FAQs

It shows the narrative use of divine self-disclosure and persuasion, setting up the theological claim of Hari’s supremacy in charm and power.

No tīrtha is named; the verse is part of the sacred narrative that underlies later sanctity associated with Tulasī and Vṛndāvana.

None in this verse.