Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 47

ततः स सुचिरं श्रुत्वा दूरस्थो विस्मयान्वितः । कुमार्याश्चेष्टितं दृष्ट्वा कोपसंरक्तलोचनः

tataḥ sa suciraṃ śrutvā dūrastho vismayānvitaḥ | kumāryāśceṣṭitaṃ dṛṣṭvā kopasaṃraktalocanaḥ

ครั้นแล้วเขายืนอยู่ไกล ฟังอยู่นานด้วยความพิศวง; ครั้นเห็นกิริยาของกุมารี ดวงตาก็แดงฉานด้วยโทสะ

ततःthereupon
ततः:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (indeclinable: then/thereupon)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सुचिरम्for a long time
सुचिरम्:
Kriya-visheshaṇa (Duration/कालावधि)
TypeIndeclinable
Rootसुचिर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावप्रयोगे अव्ययवत् (accusative used adverbially); कालवाचक क्रियाविशेषण (for a long time)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya-visheshaṇa (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having heard’
दूरस्थःstanding at a distance
दूरस्थः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदूर (प्रातिपदिक) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (दूरे स्थितः = standing far away)
विस्मयान्वितःastonished
विस्मयान्वितः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय (प्रातिपदिक) + अन्वित (√इ ‘to go’ + क्त कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (विस्मयेन अन्वितः = filled with astonishment)
कुमार्याःof the maiden
कुमार्याः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकुमारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
चेष्टितम्behavior / actions
चेष्टितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचेष्टित (√चेष्ट् धातु, क्त कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्तान्त-प्रातिपदिक (act/behavior)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheshaṇa (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having seen’
कोपसंरक्तलोचनःwith eyes reddened by anger
कोपसंरक्तलोचनः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकोप (प्रातिपदिक) + संरक्त (√रञ्ज् धातु, क्त कृदन्त) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास (कोपेन संरक्ते लोचने यस्य = whose eyes are reddened with anger)

Narrator (describing Jābāli’s reaction)

Tirtha: Haraharmya (contextual locus)

Type: kshetra

Scene: From behind a pillar or tree, the sage watches, astonished; then his brows knit, eyes redden with anger, hands tense as if about to step forward to admonish.

J
Jābāli
K
kanyakā (maiden)

FAQs

Moral discernment arises from observation; yet anger, though triggered by perceived adharma, must be governed by dharma.

Not specified in this verse; it continues the episode occurring near Hara’s sacred abode.

None; it narrates an emotional and ethical turning point.