Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

कन्योवाच । एवं ते वर्तमानस्य मम तातः प्रकोपतः । दहिष्यति न संदेहः शापं दत्त्वा सुदारुणम्

kanyovāca | evaṃ te vartamānasya mama tātaḥ prakopataḥ | dahiṣyati na saṃdehaḥ śāpaṃ dattvā sudāruṇam

หญิงสาวกล่าวว่า “หากท่านประพฤติเช่นนี้ บิดาของข้าพเจ้าจะกริ้วนัก แล้วจะประทานคำสาปอันน่าสะพรึง และย่อมเผาท่านเสียโดยไม่ต้องสงสัย”

कन्याthe maiden
कन्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकन्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formरीत्यर्थक-अव्यय (manner adverb)
तेof you
ते:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन (enclitic)
वर्तमानस्यwhile you are in this state
वर्तमानस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootवर्तमान (प्रातिपदिक; वर्त्-धातोः शतृ)
Formवर्त् (धातु) + शतृ (present active participle) → वर्तमान; पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘being/remaining’
ममmy
मम:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
तातःfather
तातः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
प्रकोपतःout of anger
प्रकोपतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootप्रकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; ‘from anger’
दहिष्यतिwill burn
दहिष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदह् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
not
:
Kriya-visheshana (Negation/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
संदेहःdoubt
संदेहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
शापम्a curse
शापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive/gerund), ‘having given’
सुदारुणम्very dreadful
सुदारुणम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + दारुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; शापम् इति विशेषणम्

Kanyā (the maiden)

Listener: Citrāṅgada

Scene: A young maiden, trembling, modestly veiled, raises a cautioning hand; behind her, an implied austere father-figure/sage presence (not necessarily shown) with fiery ascetic power.

K
Kanyā
F
Father
Ś
Śāpa (curse)

FAQs

Transgressing dharma invites consequences; elders/guardians are depicted as upholders of moral order through śāpa.

Not specified in this verse.

None; it is a warning about ethical and karmic consequence.