Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 37

अथ संपूजितस्तेन सम्यग्भूपतिना मुनिः । पितुः संदेशमाचख्यौ विजने तस्य सादरम्

atha saṃpūjitastena samyagbhūpatinā muniḥ | pituḥ saṃdeśamācakhyau vijane tasya sādaram

ครั้นได้รับการบูชาอย่างถูกต้องจากพระราชาแล้ว มุนีก็กล่าวด้วยความเคารพ ในที่สงัด ถึงสารจากพระบิดาของพระองค์

अथthen
अथ:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तरार्थक (then/now)
संपूजितःhaving been honored
संपूजितः:
Kriya (क्रिया/भाव)
TypeVerb
Rootसम् + √पूज् (पूज् धातु) (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘having been duly honored’
तेनby him
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (properly/duly)
भूपतिनाby the king
भूपतिना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभूपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
मुनिःthe sage
मुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पितुःof (his) father
पितुः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
संदेशम्message
संदेशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसंदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आचख्यौtold/declared
आचख्यौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + √चक्ष् (चक्ष् धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
विजनेin private
विजने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘in private/solitary place’
तस्यto him/of him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
सादरम्respectfully
सादरम्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस + आदर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषणरूपेण; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (used adverbially)

Sūta (narrating)

N
Nārada
S
Satyasena
S
Satyasena’s father

FAQs

Respecting sages and receiving counsel with discretion is itself dharma; sacred messages are handled with reverence and privacy.

No site is named; this is a narrative verse within the Tīrthamāhātmya setting.

Implicitly, proper pūjā/honoring of a visiting sage (atithi-satkāra), though not detailed as a formal rite.