Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

अद्यादि मानवः प्रातः स्नात्वा त्वत्र ह्रदे च यः । सावित्रेण च सूक्तेन मां दृष्ट्वा प्रपठिष्यति । तस्मै तत्स्यादसंदिग्धं यत्तवोक्तं मया द्विज

adyādi mānavaḥ prātaḥ snātvā tvatra hrade ca yaḥ | sāvitreṇa ca sūktena māṃ dṛṣṭvā prapaṭhiṣyati | tasmai tatsyādasaṃdigdhaṃ yattavoktaṃ mayā dvija

ตั้งแต่วันนี้เป็นต้นไป ผู้ใดในยามรุ่งอรุณอาบน้ำในสระนี้ แล้วได้เห็นเราและสวดสุกตะแห่งสาวิตรี—โอ้ทวิชะผู้เกิดสองครั้ง—สิ่งที่เราได้กล่าวแก่ท่านนั้นจักสำเร็จแก่ผู้นั้นโดยปราศจากข้อกังขา

अद्यtoday
अद्य:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (today)
आदिfrom today onward
आदि:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्यय; आरम्भार्थक (beginning/and so on); अत्र ‘अद्यादि’ इति समुच्चयार्थे
मानवःa man
मानवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
प्रातःin the morning
प्रातः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रातः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (in the morning)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त; पूर्वकालिक क्रिया
तुindeed
तु:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधसूचक (but/indeed)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक (here)
ह्रदेin the lake
ह्रदे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
सावित्रेणwith the Sāvitra (Gāyatrī)
सावित्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसावित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (प्रयोगे नपुंसकं सामान्यं); तृतीया (3rd/Instrumental); एकवचन
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सूक्तेनwith a hymn
सूक्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसूक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया; एकवचन
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया; एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त; पूर्वकालिक क्रिया
प्रपठिष्यतिwill recite forth
प्रपठिष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पठ् (धातु)
Formलृट्; प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी (4th/Dative); एकवचन
तत्that (result)
तत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन
स्यात्would be / will be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative); प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
असंदिग्धम्undoubted, certain
असंदिग्धम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ (नञ्) + संदिग्ध (प्रातिपदिक)
Formनञ्-समास/उपसर्गजन्य निषेध; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; विशेषण
यत्that which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; सम्बन्धसूचक
तवof you / your
तव:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive); एकवचन
उक्तम्said
उक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन
मयाby me
मया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया; एकवचन
द्विजO twice-born (brahmin)
द्विज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन (Vocative/8th); एकवचन

Sūrya (Āditya)

Type: hrada

Listener: A dvija (addressed as ‘dvija’)

Scene: A pilgrim at sunrise steps into a lotus-filled lake; after bathing, he stands with wet hair, hands in añjali before a visible deity-form; as he recites Sāvitrī, a solar disc and mantra-syllables radiate outward, encircling him.

S
Sūrya
S
Sāvitrī (Gāyatrī)

FAQs

Tīrtha-snānā combined with mantra-recitation and direct devotion (darśana) yields assured spiritual fruit.

A sacred hrada (lake) within the Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya, especially efficacious for Sūrya-upāsanā.

Dawn bathing (prātaḥ-snānā) in the lake, followed by recitation of the Sāvitrī hymn while beholding Sūrya.