Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

यो मां दृष्ट्वा शुचिर्भूत्वा कुंडमेतत्प्रपश्यति । त्रिः पीत्वा वामसव्येन द्वाभ्यां चैव ततो जलम्

yo māṃ dṛṣṭvā śucirbhūtvā kuṃḍametatprapaśyati | triḥ pītvā vāmasavyena dvābhyāṃ caiva tato jalam

ผู้ใดเมื่อได้เห็นเราแล้วบังเกิดความบริสุทธิ์ และเพ่งดูสระกุณฑ์นี้—ครั้นจิบสายน้ำของมันสามครั้ง แล้วจึงตักน้ำนั้นด้วยมือซ้ายและมือขวา…

यःwho (ever)
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having seen’
शुचिःpure
शुचिः:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; कर्तृविशेषण
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having become’
कुण्डम्the pond (kuṇḍa)
कुण्डम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; विशेषणं ‘कुण्डम्’
प्रपश्यतिbeholds; sees
प्रपश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पश्य्/दृश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद; उपसर्गः प्र-
त्रिःthrice
त्रिः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootत्रिः (अव्यय)
Formअव्यय, संख्यावाचक-क्रियाविशेषण (numeral adverb)
पीत्वाhaving drunk
पीत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having drunk’
वामसव्येनwith the left and right (hands)
वामसव्येन:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeAdjective
Rootवाम-सव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; द्वन्द्वः ‘वामं च सव्यं च’ (left and right)
द्वाभ्याम्with two (hands)
द्वाभ्याम्:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeAdjective
Rootद्वि (संख्याप्रातिपदिक)
Formद्विवचन-प्रयोगः, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), द्विवचन; विशेषणं (implicit ‘कराभ्याम्’)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक (conjunction)
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारणार्थक (emphatic particle)
ततःthen; thereafter
ततः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रमवाचक (thereafter)
जलम्water
जलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन

Śiva (Tripurātaka/Virūpākṣa), speaking to Indra

Tirtha: Virūpākṣa-kunda

Type: kund

Listener: Devendra (Indra)

Scene: A pilgrim stands before Śiva and the crystal-clear kunda, hands poised for ācamana; the act of sipping water thrice is shown with reverence and precision.

Ś
Śiva
K
Kuṇḍa (tīrtha water)
I
Indra (implied listener)

FAQs

Tīrtha-darśana is joined with inner and outer purity; reverent method transforms a visit into a dharmic act that bears merit.

This kuṇḍa/tīrtha established by Śiva, treated in the adhyāya as Kedāra’s sacred water.

After Śiva-darśana and becoming śuci, one should sip the tīrtha-water three times (ācāmana-like), then use water taken with both hands for the next acts described in the following verses.