Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 101

तस्मिन्कुण्डे ततः स्नानं कृतं सर्वैर्महात्मभिः । भयत्रस्तैर्विशुद्ध्यर्थं शेषैरपि महात्मभिः

tasminkuṇḍe tataḥ snānaṃ kṛtaṃ sarvairmahātmabhiḥ | bhayatrastairviśuddhyarthaṃ śeṣairapi mahātmabhiḥ

ต่อมา ณ สระศักดิ์สิทธิ์นั้น มหาตมะทั้งปวงได้ลงอาบน้ำ; และมหาตมะที่เหลือซึ่งหวาดหวั่นด้วยความกลัว ก็อาบที่นั่นเพื่อความบริสุทธิ์เช่นกัน

तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
कुण्डेpond
कुण्डे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रम/अपादानार्थक (adverb: then/from there)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
कृतम्was done
कृतम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
सर्वैःby all
सर्वैः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
महात्मभिःby great-souled ones
महात्मभिः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
भयत्रस्तैःby those frightened
भयत्रस्तैः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeAdjective
Rootभय + त्रस्त (प्रातिपदिक; त्रस्त = कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (भयेन त्रस्ताः)
विशुद्ध्यर्थम्for purification
विशुद्ध्यर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविशुद्धि + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (विशुद्धेः अर्थः = for purification)
शेषैःby the remaining (others)
शेषैः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/अपि-कार (particle: also/even)
महात्मभिःby great-souled ones
महात्मभिः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन

Sūta (continuing narration)

Tirtha: Kuṇḍa of the narrative (name not stated in given verses)

Type: kund

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya sages (implied)

Scene: A group of mahātmans, some visibly anxious, descend stone steps into a lotus-filled kuṇḍa; they cup water, immerse, and emerge calm, with brāhmaṇas chanting on the bank.

K
Kuṇḍa (sacred pond)
M
Mahātmās

FAQs

Taking refuge in a tīrtha through snāna is portrayed as a direct means to remove fear and restore purity.

A particular kuṇḍa described in Adhyāya 113; the verse emphasizes its role as a purifier.

Snāna (ritual bathing) in the kuṇḍa for viśuddhi (purification).