Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

सूत उवाच । उपदेशः पुरा दत्तो द्विसप्ततिमुनीश्वरैः । आनर्ताधिपतिः पूर्वं कुष्ठरोग प्रपीडितः । शंखतीर्थं समागत्य स्नानं चक्रे त्वरान्वितः

sūta uvāca | upadeśaḥ purā datto dvisaptatimunīśvaraiḥ | ānartādhipatiḥ pūrvaṃ kuṣṭharoga prapīḍitaḥ | śaṃkhatīrthaṃ samāgatya snānaṃ cakre tvarānvitaḥ

สูตะกล่าวว่า: กาลก่อนมีคำสั่งสอนที่มหามุนีเจ็ดสิบสองรูปประทานไว้ ครั้งนั้นเจ้าแห่งอานรตะถูกโรคเรื้อนเบียดเบียน จึงรีบไปยังศังกะ-ตีรถะและอาบน้ำศักดิ์สิทธิ์เพื่อชำระมลทิน

sūtaḥSūta (the narrator)
sūtaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
upadeśaḥinstruction, teaching
upadeśaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootupadeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
purāformerly, once
purā:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootpurā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
dattaḥgiven
dattaḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdā (धातु) + ta (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपदेशः इति सह विशेष्य-विशेषणभावः
dvi-saptati-muni-īśvaraiḥby the seventy-two lordly sages
dvi-saptati-muni-īśvaraiḥ:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdvi (प्रातिपदिक) + saptati (प्रातिपदिक) + muni (प्रातिपदिक) + īśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; समासः—द्विसप्ततिः (संख्या) + मुनीश्वराः (मुनिश्रेष्ठाः)
ānarta-adhipatiḥthe ruler of Ānarta
ānarta-adhipatiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootānarta (प्रातिपदिक) + adhipati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (ānartasya adhipatiḥ)
pūrvamformerly, earlier
pūrvam:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootpūrvam (अव्यय/नपुंसकलिङ्ग-रूप)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb: formerly)
kuṣṭha-rogaḥleprosy disease
kuṣṭha-rogaḥ:
Hetu/State (Cause/condition)
TypeNoun
Rootkuṣṭha (प्रातिपदिक) + roga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः—कुष्ठः एव रोगः
prapīḍitaḥafflicted, tormented
prapīḍitaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra + pīḍ (धातु) + ta (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (ānartādhipatiḥ)
śaṃkha-tīrthamto Śaṅkha-tīrtha
śaṃkha-tīrtham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśaṃkha (प्रातिपदिक) + tīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (śaṃkhasya tīrtham)
samāgatyahaving come/arrived
samāgatya:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Rootsam + ā + gam (धातु) + tya (क्त्वा/ल्यप्)
Formअव्ययभाव-कृदन्त (gerund/क्त्वान्त), पूर्वकालिक क्रिया
snānambath
snānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsnāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
cakredid, performed
cakre:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
tvarā-anvitaḥendowed with haste
tvarā-anvitaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottvarā (प्रातिपदिक) + anvita (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थः/सह-भावः—त्वरया अन्वितः; विशेषणम् (ānartādhipatiḥ)

Sūta

Tirtha: Śaṃkha-tīrtha

Type: kund

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya sages (standard frame)

Scene: A leprosy-afflicted king of Ānarta, desperate yet hopeful, arrives at Śaṃkha-tīrtha; seventy-two sages stand nearby as witnesses and teachers while the king hastens into the sacred waters for snāna.

S
Sūta
Ā
Ānartādhipati (king of Ānarta)
Ś
Śaṃkhatīrtha
M
Munīśvaras (72 sages)

FAQs

Approaching a tīrtha with faith and humility—guided by sages—can transform suffering into devotion and dharmic renewal.

Śaṃkhatīrtha is explicitly named and introduced as the pivotal sacred site.

Snāna (sacred bathing) at Śaṃkhatīrtha is performed, presented as the key act connected to purification and grace.