Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 15

तस्योक्तं वचनं श्रुत्वा उवाच कमलेक्षणा । स्त्रियो हि सुखसंस्पर्शाः पुरुषस्य न संशयः

tasyoktaṃ vacanaṃ śrutvā uvāca kamalekṣaṇā | striyo hi sukhasaṃsparśāḥ puruṣasya na saṃśayaḥ

ครั้นได้ฟังถ้อยคำของท่าน นางผู้มีดวงตาดุจดอกบัวจึงกล่าวว่า “สำหรับบุรุษแล้ว สัมผัสของสตรีนั้นช่างรื่นรมย์แน่นอน ไม่มีข้อสงสัยเลย”

तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
उक्तम्spoken; said
उक्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; वचनम् इति विशेषणम्
वचनम्words; statement
वचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्शभूत/Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कमलेक्षणाthe lotus-eyed woman
कमलेक्षणा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकमल (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि-समासः (कमलवत् ईक्षणे यस्याः सा)
स्त्रियःwomen
स्त्रियः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/indeclinable particle)
सुखसंस्पर्शाःpleasant to touch
सुखसंस्पर्शाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + संस्पर्श (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (स्त्रियः इति); कर्मधारय-समासः (सुखः संस्पर्शः येषाम्)
पुरुषस्यof a man
पुरुषस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
no; not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

ṛṣibhāryā (the lotus-eyed woman)

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Scene: A lotus-eyed woman responds candidly to Śiva’s statement, articulating the common human view of sensual pleasure; the contrast between her ornamentation and Śiva’s austerity is central.

ṛṣibhāryā
Ś
Śiva (implied interlocutor)

FAQs

It foregrounds the reality of sensory attraction, setting the stage for teachings on discernment (viveka) and restraint.

Kedāra region (Kedārakhaṇḍa), where moral-theological dialogues are woven into the sthala-māhātmya.

None; the verse is part of a moral dialogue about desire and control.