Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 99

यथा कृतं तेन पिनाकिना पुरा एतत्स्मृतं किं सुभगे वदस्व नः । कृतो ह्यनंगो हि तदा ह्यनेन दग्धं वनं तस्य गिरेः पितुस्ते

yathā kṛtaṃ tena pinākinā purā etatsmṛtaṃ kiṃ subhage vadasva naḥ | kṛto hyanaṃgo hi tadā hyanena dagdhaṃ vanaṃ tasya gireḥ pituste

โอ้ผู้เป็นสิริมงคล จงบอกเราเถิดว่า เธอยังระลึกได้หรือไม่ว่า ครั้งกาลก่อน พระผู้ทรงปิณากะนั้นได้กระทำสิ่งใด เพราะครานั้น พระองค์ทรงทำกามเทพให้เป็นอนังคะไร้กาย และทรงเผาป่าแห่งบิดาของเธอ—คือภูผา—ให้มอดไหม้

यथाas / how
यथा:
Adverbial (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक/यथार्थ-अव्यय (as/how)
कृतम्done
कृतम्:
Kriya (implied passive action)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formकृदन्त-क्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘done’ (elliptic passive)
तेनby him
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd), एकवचन; पुं/नपुंसक; ‘by him/with that’
पिनाकिनाby Pinākin (Śiva)
पिनाकिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपिनाकिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; ‘by Pinākin (Śiva, bearer of Pināka)’
पुराformerly
पुरा:
Adverbial (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘this’
स्मृतम्remembered / recounted
स्मृतम्:
Kriya (implied passive action)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु)
Formकृदन्त-क्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘remembered/mentioned’
किम्what?
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नवाचक
सुभगेO fortunate one
सुभगे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुभगा (प्रातिपदिक)
Formसम्बोधन (Vocative), एकवचन; स्त्रीलिङ्ग; सु + भगा (fortunate)
वदस्वtell (please)
वदस्व:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√वद् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; आत्मनेपद
नःto us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th), बहुवचन; enclitic ‘of us/to us’ (context: to us)
कृतःwas made / became
कृतः:
Kriya (predicate)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formकृदन्त-क्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘made/became’ (agreeing with अनङ्गः)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
अनङ्गःAnanga (bodiless Kāma)
अनङ्गः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअनङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘one without limbs’ (epithet of Kāma after burning)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात
तदाthen
तदा:
Adverbial (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात
अनेनby him / by this one
अनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd), एकवचन; पुं/नपुंसक; ‘by this (one)’
दग्धम्burnt
दग्धम्:
Kriya (implied passive)
TypeVerb
Root√दह् (धातु)
Formकृदन्त-क्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘burnt’ (agreeing with वनम्)
वनम्forest
वनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तस्यof him
तस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; ‘of him/of that’
गिरेःof the mountain
गिरेः:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
पितुःof the father
पितुः:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
तेyour
ते:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; enclitic ‘your’

Bhṛṅgī

Tirtha: Kedāra (contextual) / Himavat-vanāni (mythic)

Type: mountain

Listener: null

Scene: Sages/attendants ask Devī to recount Pinākin’s ancient deed: Kāma reduced to bodilessness and Himavat’s forest scorched by Śiva’s fiery glance.

B
Bhṛṅgī
Ś
Śiva (Pinākin)
K
Kāma (Anaṅga)
H
Himālaya (the Mountain, father of Pārvatī)
P
Pārvatī

FAQs

Tapas and divine austerity conquer desire; the Kāma-dahana memory teaches mastery over passion as a path to dharma.

No single tīrtha is named; the verse draws on pan-Purāṇic lore within the Kedārakhaṇḍa frame.

None; it references a mythic event (Kāma becoming Anaṅga) rather than prescribing a rite.