Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 93

माल्यवान्मलयो विन्ध्यस्तथासौ गंधमादनः । श्वेतकूटस्त्रिकूटो हि तथा दर्दुरपर्वतः

mālyavānmalayo vindhyastathāsau gaṃdhamādanaḥ | śvetakūṭastrikūṭo hi tathā darduraparvataḥ

เช่นเดียวกัน มาลยวาน มลยะ วินธยะ และคันธมาทนะนั้น; อีกทั้ง เศวตกูฏ ตริกูฏ และภูเขาดรรทุระด้วย

माल्यवान्Mālyavān (mountain)
माल्यवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमाल्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; पर्वतनाम
मलयःMalaya (mountain)
मलयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमलय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; पर्वतनाम
विन्ध्यःVindhya (mountain)
विन्ध्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविन्ध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; पर्वतनाम
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थ/क्रियाविशेषण
असौthat (one)
असौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम (pronoun)
गन्धमादनःGandhamādana (mountain)
गन्धमादनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगन्ध-मादन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (गन्धान् मादयति/गन्धस्य मादनः—नामरूपेण)
श्वेतकूटःŚvetakūṭa (White-peaked mountain)
श्वेतकूटः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्वेत-कूट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (श्वेतः कूटः)
त्रिकूटःTrikūṭa (three-peaked mountain)
त्रिकूटः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि-कूट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु-समासः (त्रयः कूटाः यस्य)
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थ/क्रियाविशेषण
दर्दुरपर्वतःDardura mountain
दर्दुरपर्वतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदर्दुर-पर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (दर्दुरः पर्वतः)

Kārttikeya

Tirtha: Collective liṅga-parvata list (Mālyavān–Dardura)

Type: peak

Listener: Pilgrimage-oriented audience

Scene: A sweeping ‘garland’ of mountains across Bhārata-varṣa, each peak subtly echoing a liṅga-form, as if responding to Śiva’s will.

K
Kārttikeya
M
Mālyavān
M
Malaya
V
Vindhya
G
Gandhamādana
Ś
Śvetakūṭa
T
Trikūṭa
D
Dardura

FAQs

Purāṇic dharma maps holiness across many regions, teaching that sanctity is widespread and approachable through pilgrimage.

Multiple mountains are named as part of a broader network of sanctified peaks associated with future sacred status.

None; it continues the enumeration of sanctified mountains.