Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 61

ममतां च निराकृत्य प्राप्तुकामाः परं पदम् । ज्ञानिनस्ते हि विद्वांसो वीतरागा जितेंद्रियाः

mamatāṃ ca nirākṛtya prāptukāmāḥ paraṃ padam | jñāninaste hi vidvāṃso vītarāgā jiteṃdriyāḥ

ผู้สลัดความยึดว่า ‘ของเรา’ ปรารถนาจะถึงบรมบท—ผู้นั้นแลคือผู้รู้: เป็นบัณฑิต ไร้ราคะ และชนะอินทรีย์ทั้งหลาย

ममताम्possessiveness
ममताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootममता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात
निराकृत्यhaving rejected
निराकृत्य:
Purva-kala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनिर्-आ-√कृ (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive): 'having removed/rejected'
प्राप्तु-कामाःdesiring to attain
प्राप्तु-कामाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्राप्तु (तुमुन्; प्र-√आप् (धातु) + तुमुन्) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; उपपद-तत्पुरुष (प्राप्तुं कामाः = desiring to attain)
परम्supreme
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (पदम्)
पदम्state/abode
पदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ज्ञानिनःknowers (of truth)
ज्ञानिनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootज्ञानिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तेthose
ते:
Anuvada (Correlative subject/अनुवाद)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-निपात
विद्वांसःwise men
विद्वांसः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootविद्वस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
वीत-रागाःfree from attachment
वीत-रागाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीत (कृदन्त; √वि-इ (धातु) + क्त, 'gone away') + राग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (रागः वीतः येषाम्/रागं वीताः)
जित-इन्द्रियाःhaving conquered the senses
जित-इन्द्रियाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त; √जि (धातु) + क्त) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (इन्द्रियाणि जितानि येषाम्)

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A group of ascetics approaching Kedāranātha: calm faces, minimal belongings, controlled senses; one offers a small donation, another performs japa—embodying the verse’s qualities as they seek the supreme abode.

FAQs

The path to the supreme state is nirmamatā (non-possessiveness), vairāgya, and mastery over the senses.

Kedāra Khaṇḍa provides the pilgrimage frame, but this verse praises the inner qualities of seekers rather than a location.

No explicit ritual; it prescribes ethical-spiritual discipline: renouncing possessiveness and controlling the senses.