Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 44

निवातकवचैः पूर्वं मोहितोऽसि शचीपते । विद्याऽमृता तत्र मया समानीतोपसत्तये

nivātakavacaiḥ pūrvaṃ mohito'si śacīpate | vidyā'mṛtā tatra mayā samānītopasattaye

ข้าแต่พระสจีปติ ก่อนหน้านี้ท่านเคยถูกอสูรนิวาตกวจะทำให้หลงมัวเมา เพราะเหตุนั้น เพื่อให้เข้าไปใกล้และให้กิจสำเร็จ ข้าจึงนำวิทยาศักดิ์สิทธิ์อันดุจอมฤต ผู้ประทานชีวิต ไปยังที่นั้น

निवातकवचैःby the Nivātakavaca(s)
निवातकवचैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनिवातकवच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; समासः—निवातानां कवचाः/निवातकवचाः (षष्ठी-तत्पुरुष)
पूर्वम्formerly, earlier
पूर्वम्:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverbial accusative), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
मोहितःdeluded
मोहितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमुह् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त) विशेषण, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
असिyou are
असि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शचीपतेO lord of Shachi (Indra)
शचीपते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशची + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; समासः—शच्याः पतिः (षष्ठी-तत्पुरुष)
विद्याknowledge, spell
विद्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमृताimmortal, nectar-like
अमृता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘विद्या’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
मयाby me
मया:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
समानीताbrought, procured
समानीता:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+नी (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘विद्या’ इत्यस्य विशेषणम्
उपसत्तयेfor approaching/attendance
उपसत्तये:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootउपसत्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन; प्रयोजनार्थे

Janārdana (Viṣṇu)

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Scene: Viṣṇu reminds Indra of his earlier delusion by the Nivātakavacas and speaks of bringing ‘amṛta-like vidyā’ to enable successful engagement—knowledge depicted as radiant nectar-light.

I
Indra
Ś
Śacī
N
Nivātakavaca
J
Janārdana
V
Viṣṇu

FAQs

When delusion overpowers even the mighty, divine knowledge and right counsel function as amṛta—restoring discernment and enabling dharmic action.

The Kedāra Himalayan setting frames the episode, but the verse emphasizes divine strategy and wisdom rather than a specific bathing-place or shrine.

No direct ritual is prescribed; the focus is on vidyā (sacred knowledge/means) as the effective support for success.