Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 20

विमृश्य सर्वे विभजुश्चतुर्द्धा हत्यां सुरास्ते ऋषयो मनीषिणः । यक्षाः पिशाचा उरगाः पतंगास्तथा च सर्वे सुरसिद्धचारणाः

vimṛśya sarve vibhajuścaturddhā hatyāṃ surāste ṛṣayo manīṣiṇaḥ | yakṣāḥ piśācā uragāḥ pataṃgāstathā ca sarve surasiddhacāraṇāḥ

ครั้นไตร่ตรองแล้ว ทุกหมู่ได้แบ่งพรหมหัตยาออกเป็นสี่ส่วน—เหล่าเทพ ฤๅษีผู้ทรงปัญญา พร้อมทั้งยักษ์ ปีศาจ นาค นก และหมู่สุระ สิทธะ และจารณะทั้งปวง

विमृश्यhaving deliberated
विमृश्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootवि + मृश् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त-अव्ययीभाव (absolutive/gerund): 'having considered'
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विभजुःdivided; apportioned
विभजुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + भज् (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
चतुर्धाinto four parts
चतुर्धा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootचतुर्धा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb: 'in four parts')
हत्याम्Hatyā (the sin)
हत्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहत्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सुराःthe gods
सुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तेthose
ते:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
मनीषिणःwise; thoughtful
मनीषिणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनीषिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying ऋषयः)
यक्षाःyakṣas
यक्षाः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पिशाचाःpiśācas
पिशाचाः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootपिशाच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
उरगाःserpents
उरगाः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootउरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पतंगाःbirds; flying creatures
पतंगाः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootपतंग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तथाand also
तथा:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकार/समुच्चयवाचक-अव्यय (adverb/conj.: 'thus/also')
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सुरसिद्धचारणाःgods, siddhas, and cāraṇas
सुरसिद्धचारणाः:
Karta (Apposition/कर्ता-समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootसुर + सिद्ध + चारण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (सुराः च सिद्धाः च चारणाः च)

Narrator (Sūta/Lomaharṣaṇa) describing the collective decision (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedārakṣetra

Type: kshetra

Scene: A vast assembly: devas, sages, yakṣas, piśācas, nāgas, birds, siddhas, and cāraṇas deliberate and divide Brahmahatyā into four portions.

B
Brahmahatyā
D
Devas
Ṛṣis
Y
Yakṣas
P
Piśācas
U
Uragas
P
Pataṅgas
S
Siddhas
C
Cāraṇas

FAQs

Purāṇic dharma presents purification as a cosmic process: communities and realms can collectively absorb and transform affliction.

No single site is singled out; the verse describes a cosmological arrangement tied to purification themes in the Kedāra section.

A structural prescription is implied: partitioning (caturdhā) and assigning shares of the burden to different orders of beings.