Previous Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 46

श्रद्धां विहाय परमां शिवपूजकानां निंदापरः स हि बभूव नराधमश्च । सर्वैर्महर्षिभिरुपेत्य स तत्र शर्वं देवं निनिन्द न बभूव कदापि शान्तः

śraddhāṃ vihāya paramāṃ śivapūjakānāṃ niṃdāparaḥ sa hi babhūva narādhamaśca | sarvairmaharṣibhirupetya sa tatra śarvaṃ devaṃ nininda na babhūva kadāpi śāntaḥ

ละทิ้งศรัทธาอันสูงสุดแล้ว เขามุ่งแต่นินทาผู้บูชาพระศิวะ จนกลายเป็นคนต่ำช้า. ครั้นไปถึงที่นั้นพร้อมมหาฤๅษีทั้งปวง เขายังกล่าวร้ายพระศรวะ (พระศิวะ) ผู้เป็นเทพเจ้า และไม่เคยได้ความสงบเลยแม้สักครา.

श्रद्धाम्faith
श्रद्धाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रद्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
विहायhaving abandoned
विहाय:
Kriya (Non-finite verb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवि√हा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); उपसर्गः ‘वि-’; अर्थः—‘त्यक्त्वा’
परमाम्supreme
परमाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (श्रद्धाम्)
शिव-पूजकानाम्of the worshippers of Śiva
शिव-पूजकानाम्:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक) + पूजक (प्रातिपदिक; √पूज्-धातोः ण्वुल्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन; तत्पुरुष-समास: शिवस्य पूजकाः
निन्दा-परःintent on censure
निन्दा-परः:
Kartā (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिन्दा (प्रातिपदिक) + पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास: निन्दायां परः/निन्दा-निष्ठः
सःhe
सः:
Kartā (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
बभूवbecame
बभूव:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदी
नर-अधमःthe lowest of men
नर-अधमः:
Kartā (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक) + अधम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास: नराणाम् अधमः
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
सर्वैःwith all
सर्वैः:
Sahakaraka (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन
महर्षिभिःwith great sages
महर्षिभिः:
Sahakaraka (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन
उपेत्यhaving approached
उपेत्य:
Kriya (Non-finite verb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootउप√इ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); उपसर्गः ‘उप-’; अर्थः—‘गत्वा/उपगम्य’
सःhe
सः:
Kartā (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
शर्वम्Śarva (Śiva)
शर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; शिवस्य नाम
देवम्the god
देवम्:
Karma (Object apposition/कर्म-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; शर्वम् इति विशेष्यस्य अपपद/अपोजिशन
निनिन्दreviled
निनिन्द:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootनिन्द् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदी
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
बभूवbecame
बभूव:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
कदापिever, at any time
कदापि:
Kala (Time adverb/काल)
TypeIndeclinable
Rootकदा (अव्यय) + अपि (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (at any time/ever)
शान्तःpeaceful
शान्तः:
Kartā (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootशान्त (प्रातिपदिक; √शम्-धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण

Narrative voice (deduced: Lomaharṣaṇa/Sūta in Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: Dakṣa, surrounded by great sages, points in disdain while speaking harshly against Śiva; nearby, Śiva’s devotees appear pained; the scene is charged with moral tension and lack of peace.

Ś
Śiva
Ś
Śarva
M
Mahārṣis
Ś
Śiva-bhaktas (Śiva worshippers)

FAQs

Disrespect toward Śiva and especially the censure of His devotees destroys inner peace and is portrayed as a grave dharmic downfall.

The verse sits within the Kedārakhaṇḍa setting, oriented toward Kedāra/Kedārakṣetra’s Śaiva sacred landscape, though this specific line stresses conduct rather than a site-description.

No explicit ritual is prescribed here; the emphasis is ethical—maintaining śraddhā (reverence) and avoiding nindā (revilement) of Śiva and His devotees.