Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 9

पीड्यमाना यदा विप्राः केनापि च भवंति हि । पूर्वाह्ने चापि ऋग्वेदं मध्याह्ने च यजूं ष्यथ

pīḍyamānā yadā viprāḥ kenāpi ca bhavaṃti hi | pūrvāhne cāpi ṛgvedaṃ madhyāhne ca yajūṃ ṣyatha

เมื่อใดก็ตามที่เหล่าวิปร (พราหมณ์) ถูกผู้ใดกดขี่ เมื่อนั้นในยามเช้าพวกเขาสวดรฤคเวท และในยามเที่ยงพวกเขาสวดยชุรเวท

पीड्यमानाःbeing oppressed
पीड्यमानाः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootpīḍ (धातु) + yamāna (शानच्/मान) → pīḍyamāna (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले कर्मणि कृदन्त (present passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘विप्राः’ इति विशेषण
यदाwhen
यदा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (when)
विप्राःbrahmins
विप्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
केनby whom/with what
केन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम
अपिeven, any
अपि:
Sambandha (Indefinite/अनिश्चित)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअनिश्चित/अपि-कारार्थक-अव्यय (any/even)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
भवन्तिthey become/are
भवन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, बहुवचन
हिindeed, for
हि:
Sambandha (Emphasis/हेतु)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formहेतुवाचक/निश्चयार्थक-अव्यय (indeed/for)
पूर्वाह्नेin the forenoon
पूर्वाह्ने:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrva (प्रातिपदिक) + ahna (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-तत्पुरुष (पूर्वे अह्नि), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
अपिalso
अपि:
Sambandha (Addition/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (also)
ऋग्वेदम्the Ṛgveda
ऋग्वेदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootṛk (प्रातिपदिक) + veda (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष (ऋचां वेदः), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
मध्याह्नेat midday
मध्याह्ने:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmadhya (प्रातिपदिक) + ahna (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-तत्पुरुष (मध्ये अह्नि), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
यजुःthe Yajurveda
यजुः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyajus (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (वेद-नाम)
ष्यथyou (pl.) recite/read (probable)
ष्यथ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root(अस्पष्ट-पाठ)
Formपाठदूषण/भ्रंश: ‘ष्यथ’ रूपं मानक-व्याकरणे न सुस्पष्टम्; सन्दर्भतः सम्भाव्यं ‘पठथ/पठथ’ (लोट्, मध्यमपुरुष, बहुवचन) वा ‘पठिष्यथ’ (लृट्, मध्यमपुरुष, बहुवचन)

Unspecified narrator (contextual instruction within the narrative)

Type: kshetra

Scene: Oppressed brāhmaṇas gather and respond not with weapons but with disciplined Vedic recitation: Ṛgveda in the forenoon, Yajurveda at midday, forming a protective sonic canopy.

V
Vipra (Brāhmaṇa)
Ṛgveda
Y
Yajurveda

FAQs

Vedic sound (śruti) is presented as a protective force sustaining dharma when the righteous are threatened.

No specific site is named; the focus is on protective practice within a sanctified precinct.

Time-specific recitation: Ṛgveda in the forenoon and Yajurveda at midday during times of oppression.