Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 8

ततो मार्गस्य शून्यत्वात्तृट्क्षुधापीडितौ भृशम् । आस्तां विचेतनौ विप्रौ सिद्धलिंगसमीपतः

tato mārgasya śūnyatvāttṛṭkṣudhāpīḍitau bhṛśam | āstāṃ vicetanau viprau siddhaliṃgasamīpataḥ

ต่อมาเพราะหนทางว่างเปล่า ทั้งสองพราหมณ์ถูกความกระหายและความหิวบีบคั้นอย่างหนัก จึงนอนแน่นิ่งหมดสติอยู่ใกล้สิทธลิงคะ

ततःthen, thereafter
ततः:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअपादान/हेतुवाचक-अव्यय (from there/thereupon)
मार्गस्यof the path
मार्गस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
शून्यत्वात्because of emptiness/desolation
शून्यत्वात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootशून्यत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; हेत्वर्थे (ablative of cause)
तृट्-क्षुधा-पीडितौafflicted by thirst and hunger
तृट्-क्षुधा-पीडितौ:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृट् (प्रातिपदिक) + क्षुधा (प्रातिपदिक) + पीडित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विशेषण—‘विप्रौ’; अर्थः ‘तृष्णया क्षुधया च पीडितौ’
भृशम्greatly, severely
भृशम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रतावाचक-अव्यय (intensifier adverb)
आस्ताम्they stayed/remained
आस्ताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, द्विवचन; परस्मैपद; ‘अतिष्ठताम्/अवस्थितौ’
विचेतनौunconscious, senseless
विचेतनौ:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविचेतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विशेषण—‘विप्रौ’
विप्रौthe two brāhmaṇas
विप्रौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन
सिद्ध-लिङ्ग-समीपतःnear Siddhaliṅga
सिद्ध-लिङ्ग-समीपतः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + लिङ्ग (प्रातिपदिक) + समीप (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; पञ्चमी-एकवचनरूपेण अव्ययवत्—‘सिद्धलिङ्गस्य समीपात्/समीपे’ (near Siddhaliṅga)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (deduced)

Tirtha: Siddhaliṅga

Type: kshetra

Scene: A barren, empty road under harsh sun; two brāhmaṇas collapse from thirst and hunger beside a solitary Siddhaliṅga—stone liṅga under a tree or small shrine—suggesting silent divine presence.

S
Siddhaliṅga
T
two brāhmaṇas (viprau)

FAQs

Tīrtha-yātrā may test the body through hardship, yet proximity to a liṅga-sthala becomes a refuge and turning point.

Siddhaliṅga, presented as a significant sacred point along the route.

No explicit rite is prescribed here; the verse emphasizes the pilgrims’ ordeal and their arrival near the liṅga.