Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 33

रत्नजं शंकरस्यापि राजतं केशवस्य च । मेरुदिक्षु चतसृषु विष्कंभा गिरयः स्मृताः

ratnajaṃ śaṃkarasyāpi rājataṃ keśavasya ca | merudikṣu catasṛṣu viṣkaṃbhā girayaḥ smṛtāḥ

ยังมียอดที่ก่อด้วยรัตนะสำหรับพระศังกร และยอดเงินสำหรับพระเกศวะ ในสี่ทิศรอบเขาพระเมรุ มีภูเขาค้ำจุนที่เรียกว่า “วิษกัมภะ” เป็นที่กล่าวถึงสืบมา

रत्नजम्made of jewels
रत्नजम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरत्नज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
शंकरस्यof Śaṅkara
शंकरस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षाबोधक-अव्यय (also/even)
राजतम्silver (made of silver)
राजतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootराजत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
केशवस्यof Keśava (Viṣṇu)
केशवस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootकेशव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
मेरुदिक्षुin the directions of Meru
मेरुदिक्षु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमेरु (प्रातिपदिक) + दिक् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (दिक्), सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मेरोः दिशः)
चतसृषुin four
चतसृषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतसृ (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक (four)
विष्कंभाःsupports, pillars
विष्कंभाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्कम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
गिरयःmountains
गिरयः:
Apposition (Samānādhikaraṇa/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
स्मृताःare said, are remembered
स्मृताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle used predicatively), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मणि-प्रयोगार्थ (are said/remembered)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Tirtha: Meru (ratna-śṛṅga, rājata-śṛṅga; viṣkambha-giri)

Type: peak

Scene: Meru with gleaming subsidiary peaks: one jewel-like, prismatic for Śaṅkara; one silver-white for Keśava; four massive buttress-mountains in cardinal directions like pillars holding the world-mountain steady.

Ś
Śaṅkara (Śiva)
K
Keśava (Viṣṇu)
M
Meru
V
Viṣkambha mountains

FAQs

Divinity is celebrated through symbolic materials (jewel, silver) and cosmic supports, portraying the universe as upheld by sacred power and order.

This passage glorifies Meru and its cosmic features, not a specific earthly tīrtha.

None.