Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 117

भार्यामुमां महादेवीं तथाप्यत्र समागताः । युक्तमेतद्यदस्माकं राज्यं गृह्येत चासुरैः

bhāryāmumāṃ mahādevīṃ tathāpyatra samāgatāḥ | yuktametadyadasmākaṃ rājyaṃ gṛhyeta cāsuraiḥ

“ทั้งที่พระนางอุมา มหาเทวี เป็นพระชายาของพระองค์แท้ ๆ เรากลับมาที่นี่ราวกับจะประชันกัน ดังนั้นจึงสมควรแล้วที่อสูรจะยึดอำนาจอธิปไตยของเราไป”

भार्याम्wife
भार्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
उमाम्Umā
उमाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘भार्याम्’ इत्यस्य समानाधिकरण-विशेष्य
महादेवीम्the great goddess
महादेवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—महा + देवी (कर्मधारय); ‘उमाम्’ इत्यस्य विशेषण/उपाधि
तथापिnevertheless
तथापि:
Discourse (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथापि (अव्यय)
Formअव्यय; विरोधार्थक (concessive ‘nevertheless’)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
समागताःhaving come/assembled
समागताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + गम् (धातु) → समागत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तरि; ‘वयम्’ (अध्याहृत)
युक्तम्proper; fitting
युक्तम्:
Kriya (Predicative/विधेय)
TypeAdjective
Rootयुक्त (प्रातिपदिक; युज्-धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; वाक्यस्य विधेय (predicate)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘युक्तम्’ इत्यस्य विशेष्य
यत्that (in that)
यत्:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसम्बन्धबोधक-अव्ययवत्; यत्-तत् सम्बन्धे अव्ययप्रयोगः (introducing clause ‘that/which’)
अस्माकम्our
अस्माकम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
राज्यम्kingdom
राज्यम्:
Karma (Object in passive/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘गृह्येत’ इत्यस्य कर्म (passive subject)
गृह्येतshould be seized/taken
गृह्येत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formविधिलिङ् (संभावना/आदेश), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
and
:
Discourse (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
असुरैःby the demons
असुरैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृ (agent in passive)

Devāḥ (the gods), acknowledging adharma

Scene: Devas admit their impropriety in coming despite Umā being Śiva’s spouse, and accept that asuras seizing their kingdom is fitting; a tableau of humbled rulers.

U
Umā
M
Mahādevī
A
Asurāḥ

FAQs

When dharma is violated—even by the powerful—its consequence is loss of authority and the rise of hostile forces.

No specific location is praised; the verse is ethical and narrative, tied to the svayaṃvara episode.

None; it is a statement of moral causality (karma) and accountability.