Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 94

सर्वेतनुभृतस्तुल्या यदि बुद्ध्या विचार्यते । इदं निश्चित्य केनापि नो हिंस्यः कोपि कुत्रचित्

sarvetanubhṛtastulyā yadi buddhyā vicāryate | idaṃ niścitya kenāpi no hiṃsyaḥ kopi kutracit

หากพิจารณาด้วยปัญญาแล้ว สรรพสัตว์ผู้มีร่างกายทั้งปวงย่อมเสมอกัน ครั้นรู้แน่ดังนี้แล้ว ไม่ควรมีผู้ใดเบียดเบียนสัตว์ใด ณ ที่ใดก็ตาม

सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
तनुभृतःembodied beings
तनुभृतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottanu (प्रातिपदिक) + bhṛt (कृदन्त-प्रातिपदिक; √bhṛ धातु)
Formसमासः—तत्पुरुष (तनुं बिभ्रति = “body-bearers/embodied beings”); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तुल्याःequal
तुल्याः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottulya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (सर्वे तनुभृतः इत्यस्य)
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyadi (अव्यय)
Formअव्यय; शर्तार्थक-सम्बन्धबोधक (conditional conjunction: “if”)
बुद्ध्याby intellect
बुद्ध्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootbuddhi (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
विचार्यतेis considered/reflected upon
विचार्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√car (धातु) उपसर्गः vi-; विचार्यते (passive)
Formलट्-लकार (Present), कर्मणि-प्रयोग (Passive); प्रथमपुरुष, एकवचन
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
निश्चित्यhaving ascertained
निश्चित्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootni-√ci (धातु) + ल्यप् (कृदन्त अव्यय)
Formकृदन्त-अव्यय; ल्यप्-प्रत्ययान्त (absolutive/gerund): “having ascertained”
केनापिby anyone
केनापि:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootkena (सर्वनाम) + api (अव्यय)
Formपुं/नपुंसक; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; ‘अपि’ निपात-युक्त (indefinite: “by anyone”)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
हिंस्यःshould be harmed
हिंस्यः:
Karya (Obligation/कर्तव्य)
TypeAdjective
Roothiṃsya (कृदन्त-प्रातिपदिक; √hiṃs धातु, यत्)
Formकृदन्त; विधिलिङ्गार्थे भाव्य/कर्तव्यतावाचक (gerundive: “to be harmed”); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण (कोऽपि इत्यस्य)
कःanyone (who)
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootka (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिeven/any
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; अनिश्चितार्थक-निपात (indefinite/emphatic particle)
कुत्रचित्anywhere
कुत्रचित्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootkutra (अव्यय) + cit (अव्यय-प्रत्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अनिश्चित (indefinite locative adverb: “anywhere”)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda instructing Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A sage instructs pilgrims at a Kāśī ghāṭ: humans, animals, and birds share the same space; the teacher’s gesture indicates equality and the injunction ‘do not harm’.

FAQs

Discerning the equality of life leads to a universal rule: do not harm any being anywhere.

The instruction is embedded in Kāśī Khaṇḍa’s sacred setting, but it is not tied to a single tīrtha description.

A moral injunction (ahiṃsā) is given; no specific snāna/dāna/japa is stated.