Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 67

अगस्त्य उवाच । अंशांशांशेन निश्चक्रे कुतो भोश्चक्रपाणिना । क्व निर्गतं च हरिणा प्राप्य काशीं षडानन

agastya uvāca | aṃśāṃśāṃśena niścakre kuto bhoścakrapāṇinā | kva nirgataṃ ca hariṇā prāpya kāśīṃ ṣaḍānana

อคัสตยะกล่าวว่า: โอ้ษฑานนะ จักรปาณี (พระวิษณุ) ปรากฏออกมาด้วยเศษเสี้ยวอันละเอียดนั้นจากที่ใด? และเมื่อเสด็จถึงกาศีแล้ว พระหริทรงปรากฏ ณ ที่ใดโดยแท้?

अगस्त्यःAgastya
अगस्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अंशांशांशेनby a minute fraction
अंशांशांशेन:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootअंश + अंश + अंश (प्रातिपदिक)
Formसमासः—पुनरुक्त-तत्पुरुष (अंशस्य अंशस्य अंशेन), पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
निश्चक्रेcame forth
निश्चक्रे:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootनिर्-चक्र (धातु: चक्र्/चक्रे—‘to go out/come forth’ as per usage)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; अर्थे—‘came out/emerged’
कुतःfrom where
कुतः:
Kriya-visheshana (Interrogative/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकुतः (अव्यय)
Formअव्यय (interrogative adverb)
भोःO!
भोः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootभोः (अव्यय)
Formअव्यय (vocative particle संबोधन-निपात)
चक्रपाणिनाby the discus-bearer (Viṣṇu)
चक्रपाणिना:
Karana/Agent (Instrument/Agent/करण)
TypeNoun
Rootचक्र + पाणि (प्रातिपदिक)
Formसमासः—तत्पुरुष (चक्रः पाणौ यस्य/चक्रपाणिः), पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
क्वwhere
क्व:
Kriya-visheshana (Interrogative/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्व (अव्यय)
Formअव्यय (interrogative adverb of place)
निर्गतम्(what) emerged
निर्गतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootनिर्-गम् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्त—PPP (क्त) ‘gone out’; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नार्थे ‘(किम्) निर्गतम्?’
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
हरिणाby Hari
हरिणा:
Karana/Agent (Instrument/Agent/करण)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु) + ल्यप् (प्रत्यय)
Formकृदन्त—ल्यप्-प्रत्ययान्त (Gerund) ‘having reached’
काशीम्Kāśī
काशीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकाशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
षडाननO Six-faced one (Skanda)
षडानन:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootषड् + आनन (प्रातिपदिक)
Formसमासः—द्विगु (षड् आननानि यस्य), पुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; स्कन्द-सम्बोधन

Agastya

Listener: Skanda (Ṣaḍānana)

Scene: Agastya, attentive and inquisitive, asks Skanda (Ṣaḍānana) to specify the source and exact place in Kāśī where Hari’s infinitesimal emanation emerged.

A
Agastya
S
Skanda (Ṣaḍānana)
C
Cakrapāṇi (Viṣṇu)
H
Hari (Viṣṇu)
K
Kāśī (Vārāṇasī)

FAQs

Reverent inquiry is part of dharma: the sage seeks precise knowledge of divine manifestations and their sacred loci.

Kāśī (Vārāṇasī) is referenced broadly; the verse asks for the exact spot of Hari’s emergence within Kāśī.

None; it is a question initiating further exposition.