Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 28

नर्मदापि प्रहृष्टासीत्पावित्र्यं प्राप्य चाद्भुतम् । स्वदेशं च परिप्राप्ता दृष्टमात्राघहारिणी

narmadāpi prahṛṣṭāsītpāvitryaṃ prāpya cādbhutam | svadeśaṃ ca pariprāptā dṛṣṭamātrāghahāriṇī

แม่น้ำนรมทาก็ยินดีนัก ครั้นได้บรรลุพลังชำระให้บริสุทธิ์อันน่าอัศจรรย์แล้ว จึงกลับสู่ถิ่นของตน และเป็นผู้ขจัดบาปได้เพียงด้วยการได้เห็น

नर्मदाNarmadā (river)
नर्मदा:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे ‘also’
प्रहृष्टाdelighted, joyful
प्रहृष्टा:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण/subject complement)
TypeAdjective
Rootप्रहृष्ट (कृदन्त; √हृष् (धातु) + प्र- उपसर्ग, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle)
आसीत्was
आसीत्:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
पावित्र्यम्purity, sanctity
पावित्र्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootपावित्र्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
प्राप्यhaving obtained
प्राप्य:
Kriya-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/gerundial)
TypeVerb
Root√आप् (धातु) + प्र- (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having obtained’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अद्भुतम्wonderful, marvelous
अद्भुतम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण/object qualifier)
TypeAdjective
Rootअद्भुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मविशेषण
स्वदेशम्one’s own region
स्वदेशम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्वदेश (प्रातिपदिक; स्व + देश)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्वस्य देशः’ षष्ठी-तत्पुरुष
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
परिप्राप्ताhaving reached, arrived
परिप्राप्ता:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिप्राप्त (कृदन्त; √आप् (धातु) + परि-प्र- उपसर्ग, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त; कर्तृसम्बन्धे ‘having reached/arrived’
दृष्टमात्राघहारिणीshe who removes sin merely by being seen
दृष्टमात्राघहारिणी:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण/epithet)
TypeAdjective
Rootदृष्ट + मात्र + अघ + हारिणी (प्रातिपदिक; √हृ (धातु) + णिनि)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—‘दृष्टमात्रेण अघं हरति’ इति (उपपद-तत्पुरुष/कर्मधारय-सन्निकर्ष)

Skanda (contextual, Kāśīkhaṇḍa dialogue frame)

Tirtha: Narmadā (Revā) / Narmadeśa

Type: river

Listener: null

Scene: Personified Narmadā as a radiant river-goddess, returning to her own land after receiving wondrous sanctifying power; sages and pilgrims on the banks experience immediate purification by mere sight.

N
Narmadā

FAQs

Holy places and sacred rivers gain and bestow purifying power; even mere darśana (seeing) can remove sins when connected to tīrtha-mahātmya.

The Narmadā river-tīrtha is praised as ‘dṛṣṭamātra-aghahāriṇī’—sin-destroying by mere sight.

No explicit ritual is stated here; the verse emphasizes the merit of darśana (seeing) of Narmadā.