Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 44

सर्वकामफलप्राप्तिस्तदैव स्याद्ध्रुवं नृणाम् । यदैव सर्वदः सर्वः काश्यां विश्वेश्वरः श्रितः

sarvakāmaphalaprāptistadaiva syāddhruvaṃ nṛṇām | yadaiva sarvadaḥ sarvaḥ kāśyāṃ viśveśvaraḥ śritaḥ

ในกาลนั้นเอง มนุษย์ย่อมได้ผลแห่งความปรารถนาทั้งปวงอย่างแน่นอน เมื่อได้พึ่งพระวิศเวศวรในกาศี ผู้ประทานทุกสิ่งและเป็นสรรพสิ่งทั้งมวล

सर्वकामफलप्राप्तिःattainment of all desired fruits
सर्वकामफलप्राप्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व-काम-फल-प्राप्ति (प्रातिपदिक; सर्व + काम + फल + प्राप्ति)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वकामफलस्य प्राप्तिः)
तदाthen
तदा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
एवindeed/only
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय (emphatic particle)
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ध्रुवम्certainly
ध्रुवम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् (adverbial accusative)
नृणाम्of men/people
नृणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
यदाwhen
यदा:
Sambandha (Clause linker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-सम्बन्धबोधक (relative temporal adverb: 'when')
एवindeed
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय
सर्वदःgiver of all (boons)
सर्वदः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्वद (प्रातिपदिक; सर्व + द)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (सर्वः/विश्वेश्वरः); समासः उपपद-तत्पुरुषः (सर्वं ददाति इति)
सर्वःthe all (Lord) / the one who is all
सर्वः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
काश्याम्in Kāśī
काश्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
विश्वेश्वरःViśveśvara (Lord of the universe)
विश्वेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्व-ईश्वर (प्रातिपदिक; विश्व + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (विश्वस्य ईश्वरः)
श्रितःhas taken abode / is resorted (dwells)
श्रितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रि (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्तः भूतकृत् (past passive participle, क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अर्थः—आश्रितः/निविष्टः (having resorted/dwelling)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa narrative convention)

Tirtha: Viśveśvara in Kāśī

Type: kshetra

Scene: Inside the sanctum’s aura: the Viśveśvara liṅga radiates; devotees offer bilva and water; from the liṅga emanate four streams symbolizing fulfillment of all aims; the city’s spiritual ‘axis mundi’ is felt.

K
Kāśī
V
Viśveśvara

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) in Viśveśvara in Kāśī is presented as a sure source of both worldly fruits and ultimate welfare.

Kāśī (Vārāṇasī), specifically the presence of Viśveśvara.

Taking refuge (śaraṇāgati) in Viśveśvara—implying devotion, worship, and darśana in Kāśī.