Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 32

अग्निं पिबामो जलवच्चूर्णीकुर्मोखिलान्गिरीन् । सप्तापि चार्णवांस्तूर्णं करवाम मरुस्थलीम्

agniṃ pibāmo jalavaccūrṇīkurmokhilāngirīn | saptāpi cārṇavāṃstūrṇaṃ karavāma marusthalīm

“เราสามารถดื่มไฟดุจดื่มน้ำ เราสามารถบดภูเขาทั้งสิ้นให้เป็นผงธุลี และเราสามารถเนรมิตมหาสมุทรทั้งเจ็ดให้กลายเป็นผืนทะเลทรายในพริบตา”

अग्निम्fire
अग्निम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पिबामःwe drink
पिबामः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, उत्तमपुरुष, बहुवचन (present indicative, 1st pl)
जलवत्like water
जलवत्:
Upamana (Simile)
TypeIndeclinable
Rootजल (प्रातिपदिक) + वत् (तद्धित)
Formउपमानार्थे अव्ययवत् (adverbial ‘like water’)
चूर्णीकुर्मःwe pulverize
चूर्णीकुर्मः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootचूर्णी + कृ (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, उत्तमपुरुष, बहुवचन; नामधातु/संयुक्तक्रिया ‘चूर्णी-कृ’ = चूर्णं करोति
अखिलान्all
अखिलान्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम्
गिरीन्mountains
गिरीन्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सप्तseven
सप्त:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसप्त (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; विशेषणम् (अर्णवान्)
अपिeven, also
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक निपात
अर्णवान्oceans
अर्णवान्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootअर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
Desha-Kala (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
करवामlet us make
करवाम:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ/प्रार्थनार्थ), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, बहुवचन; वैदिक/पुराणप्रयोगे ‘करवाम’ = ‘करवामः’
मरुस्थलीम्a desert land
मरुस्थलीम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootमरुस्थली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः: मरु-स्थली (कर्मधारय/तत्पुरुष: ‘मरु’ = निर्जल, ‘स्थली’ = भूमि)

Gaṇas/Pramathas (quoted speech within Skanda’s narration)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (Śaṃbhu-dhāma)

Type: kshetra

Listener: Purāṇic audience (not explicit in verse)

Scene: Pramathas proclaim impossible feats: drinking fire, pulverizing mountains, drying seven oceans; the scene can show symbolic vignettes around them—one gaṇa cupping flames like water, another crushing a mountain, oceans receding into cracked earth—while Śiva’s abode anchors the center.

S
Seven Oceans (sapta arṇavāḥ)
G
Gaṇas/Pramathas (context)

FAQs

Raw power without reverence becomes pride; the Purāṇic narrative uses hyperbole to expose delusion before the Supreme.

The surrounding Kāśīkhaṇḍa context glorifies Kāśī, though this verse itself focuses on the gaṇas’ boasts.

None.