Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 64

गाथामिमां सा संगीय सरथा स महीरुहा । सपर्यंका क्षणादेव मध्ये सिंधुं प्रवेक्ष्यति

gāthāmimāṃ sā saṃgīya sarathā sa mahīruhā | saparyaṃkā kṣaṇādeva madhye siṃdhuṃ pravekṣyati

ครั้นนางขับกาถานี้แล้ว นาง—พร้อมราชรถ พร้อมพฤกษาใหญ่ และพร้อมตั่งของนาง—จะเข้าสู่กลางมหาสมุทรในพริบตาเดียว

गाथाम्song/verse
गाथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगाथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
इमाम्this
इमाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
साshe
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
संगीयhaving sung
संगीय:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√गै (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having sung’
स-रथाwith the chariot
स-रथा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपसर्गार्थ ‘with’) + रथ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सहार्थक-तत्पुरुष (रथेन सह)
साshe
सा:
Karta (Subject reiteration/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (पुनरुक्त-प्रयोग)
मही-रुहाthe tree (earth-grown)
मही-रुहा:
Karta (Apposition/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक) + रुह (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (महीतले रुहति इति/महीरुहः ‘tree’)
स-पर्यङ्काwith the couch
स-पर्यङ्का:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय ‘with’) + पर्यङ्क (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सहार्थक-तत्पुरुष (पर्यङ्केन सह)
क्षणात्in a moment, instantly
क्षणात्:
Apādāna/Time (Ablative of time/कालापादान)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान/काल), एकवचन; कालवाचक (temporal)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण-निपात)
मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
सिन्धुम्river/ocean (Sindhu)
सिन्धुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसिन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
प्रवेक्ष्यतिwill enter
प्रवेक्ष्यति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√विश् (धातु)
Formलृट्-लकार (भविष्यत्/future), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद

Nārada

Tirtha: Sindhu-madhya antarhāna (oceanic disappearance point)

Type: kshetra

Listener: Nṛpa (King)

Scene: As the last note of the vīṇā fades, the maiden, her chariot, the great tree, and the jeweled couch sink or dissolve into the ocean’s center in a flash of light beneath the full moon.

N
Nārada
D
Divyāṅganā
O
Ocean/Sea (sindhu)
C
Chariot (ratha)
T
Tree (mahīruha)
C
Couch (paryaṅka)

FAQs

Divine realms move by laws beyond ordinary perception; sacred signs appear and vanish according to higher ordinance.

The ocean (sindhu/arṇava) is the described sacred landscape of the event; no named tīrtha is specified.

None; it narrates a supernatural transition that serves as a clue for the seeker.