Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 4

विरजाख्यं हि तत्पीठं तत्र लिंगं त्रिविष्टपम् । तत्पीठदर्शनादेव विरजा जायते नरः

virajākhyaṃ hi tatpīṭhaṃ tatra liṃgaṃ triviṣṭapam | tatpīṭhadarśanādeva virajā jāyate naraḥ

อาสนะศักดิ์สิทธิ์นั้นชื่อว่า ‘วิรชา’ และ ณ ที่นั้นมีลึงค์ไตรวิษฏปะประดิษฐานอยู่ เพียงได้เห็นปีฐะนั้น มนุษย์ก็เป็น ‘วิรชา’ คือพ้นจากมลทิน

विरजाख्यम्named ‘Virajā’
विरजाख्यम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविरजा + आख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (विरजा इति आख्या यस्य) विशेषण (पीठम्)
हिindeed, for
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic/causal particle)
तत्-पीठम्that sacred seat (pīṭha)
तत्-पीठम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + पीठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (तत् पीठम् = that seat/holy spot)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karta (Co-subject)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्रिविष्टपम्heavenly, of Triviṣṭapa
त्रिविष्टपम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (लिङ्गम्)
तत्-पीठ-दर्शनात्from seeing that pīṭha
तत्-पीठ-दर्शनात्:
Hetu (Cause)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम) + पीठ (प्रातिपदिक) + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/ablative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (तत्पीठस्य दर्शनम्)
एवjust, indeed
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (restrictive particle)
विरजाfree from impurity
विरजा:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविरजा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (नरः)
जायतेis born, becomes
जायते:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Root√जन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
नरःa man
नरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Skanda

Tirtha: Virajā-pīṭha

Type: kshetra

Listener: Agastya

Scene: A luminous pīṭha named Virajā with the Triviṣṭapa Liṅga स्थापित; pilgrims approach and, upon mere sight, are shown as purified—garments bright, faces serene.

V
Virajā-pīṭha
T
Triviṣṭapa-liṅga

FAQs

Darśana of a sanctified Śaiva pīṭha is transformative—contact through sight can purify and remove inner taint.

Virajā-pīṭha and the Triviṣṭapa-liṅga located there, within the Kāśī-khaṇḍa sacred geography.

Darśana (pilgrimage sight/visitation) is implied as the key act yielding purification.