Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 54

निर्वेक्ष्यामि सुखान्येव राज्ये निहतकंटके । इति निश्चित्य दुर्बुद्धिः पुनश्चिंतितवान्मुने

nirvekṣyāmi sukhānyeva rājye nihatakaṃṭake | iti niścitya durbuddhiḥ punaściṃtitavānmune

“เราจักเสพแต่ความสุขในราชอาณาจักรที่หนาม (อุปสรรค) ถูกตัดสิ้นแล้ว” ครั้นตัดสินดังนี้แล้ว โอ้มุนี ผู้มีปัญญาชั่วผู้นั้นก็ครุ่นคิดอีกครั้ง

निर्वेक्ष्यामिI will look upon / enjoy (lit. behold)
निर्वेक्ष्यामि:
Kriyā (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√īkṣ (ईक्ष्) with nir- (निर् + ईक्ष्)
Formलृट् (Simple Future), उत्तम-पुरुष, एकवचन; उपसर्गयुक्त
सुखानिpleasures, comforts
सुखानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsukha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
एवonly, indeed
एव:
Prayojaka-bhāva (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
राज्येin the kingdom
राज्ये:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootrājya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
निहतकण्टकेfree of thorns/obstacles
निहतकण्टके:
Viśeṣaṇa (Qualifier of rājye)
TypeAdjective
Rootnihata-kaṇṭaka (प्रातिपदिक; nihata (√han हन् + नि + क्त) + kaṇṭaka)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषसमास (removed-thorns = free of obstacles)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative)
निश्चित्यhaving decided
निश्चित्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootniścitya (कृदन्त; √ci (चि) with nis- + ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययीभावरूप कृदन्त (absolutive/gerund): having ascertained/decided
दुर्बुद्धिःthe evil-minded one
दुर्बुद्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdur-buddhi (प्रातिपदिक; dur + buddhi)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषसमास (evil-minded person)
पुनःagain
पुनः:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootpunaḥ (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्तिसूचक (again)
चिन्तितवान्thought
चिन्तितवान्:
Kriyā (Finite sense via participle)
TypeVerb
Rootcintitavat (कृदन्त; √cint (चिन्त्) + क्तवतुँ)
Formक्तवतुँ-प्रत्ययान्त भूतकालिक कर्तरि कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; परोक्षभूतार्थे (has thought)
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन

Skanda (narration to Agastya inferred; addressing “muni” in the telling)

Tirtha: Kāśī-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A ruler-aspirant in a dim chamber, pacing and plotting; outside, a ‘thornless’ garden appears unreal, while shadows of consequences gather.

D
Daitya

FAQs

Seeking comfort by destroying rightful restraints is condemned as misguided; true peace arises from dharma, not coercion.

Not specified in this verse; it remains within the Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-centered purāṇic context.

None.