Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 4

आयुर्वेदं विचार्यापि नाट्यवेदे कृतश्रमः । अर्थशास्त्राण्यनेकानि प्राप्याश्वगजचेष्टितम्

āyurvedaṃ vicāryāpi nāṭyavede kṛtaśramaḥ | arthaśāstrāṇyanekāni prāpyāśvagajaceṣṭitam

ครั้นพิจารณาอายุรเวทแล้ว เขาก็เพียรพยายามในนาฏยเวท; ได้ศึกษาอรรถศาสตร์นานาประการ และเรียนรู้การบังคับฝึกม้าและช้างอย่างชำนาญ

आयुर्वेदम्Ayurveda
आयुर्वेदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआयुर् (प्रातिपदिक) + वेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आयुषः वेदः)
विचार्यhaving considered
विचार्य:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवि-चर् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive), ‘having considered/examined’
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), ‘also/even’
नाट्यवेदेin the Nāṭyaveda
नाट्यवेदे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनाट्य (प्रातिपदिक) + वेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नाट्यस्य वेदः)
कृतश्रमःone who has exerted effort
कृतश्रमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ धातु, क्त) + श्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (‘कृतः श्रमः यस्य’ इति भावे बहुव्रीहिवत् विशेषणप्रयोगः)
अर्थशास्त्राणिtreatises on polity/wealth
अर्थशास्त्राणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक) + शास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अर्थस्य शास्त्रम्)
अनेकानिmany
अनेकानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (अर्थशास्त्राणि)
प्राप्यhaving obtained
प्राप्य:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive), ‘having obtained/learned’
अश्वगजचेष्टितम्the handling/behavior of horses and elephants
अश्वगजचेष्टितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअश्व (प्रातिपदिक) + गज (प्रातिपदिक) + चेष्टित (चेष्ट् धातु, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समाहार-द्वन्द्व (अश्वगजौ) + तत्पुरुषः (अश्वगजयोः चेष्टितम्)

Agastya (continuing narration)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A learned brāhmaṇa in Kāśī, surrounded by palm-leaf manuscripts and instruments of arts—medical texts, dramaturgy props, and royal training imagery of horses and elephants—suggesting a life of accomplished worldly disciplines.

Ā
Āyurveda
N
Nāṭyaveda
A
Arthaśāstra
H
Horses
E
Elephants

FAQs

Worldly competencies and refined arts are acknowledged, yet the narrative implies that liberation requires something beyond accomplishment—devotion and grace.

No specific tīrtha in this verse; it supports the larger Kāśī-centered mahātmya by building the protagonist’s background.

None; it enumerates disciplines studied.