Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 52

चैत्रकृष्णप्रतिपदि तत्र यात्रा प्रयत्नतः । क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थं कर्तव्या पुण्यकृज्जनैः

caitrakṛṣṇapratipadi tatra yātrā prayatnataḥ | kṣetravighnaśāṃtyarthaṃ kartavyā puṇyakṛjjanaiḥ

ในวันปฏิปทาแห่งปักษ์มืดเดือนจัยตระ เหล่าผู้ทำบุญผู้ทรงศีลพึงเพียรประกอบยาตราเวียนประทักษิณ ณ ที่นั้น เพื่อระงับอุปสรรคอันเกี่ยวเนื่องกับเขตศักดิ์สิทธิ์ (กเษตร)

चैत्रकृष्णप्रतिपदिon the first lunar day of the dark fortnight of Caitra
चैत्रकृष्णप्रतिपदि:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचैत्र + कृष्ण + प्रतिपद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरणे/Locative), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (चैत्रस्य कृष्णपक्षस्य प्रतिपदि)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
यात्राpilgrimage/ritual procession
यात्रा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रयत्नतःwith effort; diligently
प्रयत्नतः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रयत्नतः (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक-अव्यय (manner adverb)
क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थम्for the purpose of pacifying obstacles in the holy place
क्षेत्रविघ्नशांत्यर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootक्षेत्र + विघ्न + शान्ति + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (क्षेत्रस्य विघ्नस्य शान्त्यर्थम् = for the purpose of pacifying obstacles of the sacred place)
कर्तव्याto be done; should be performed
कर्तव्या:
Vidhi (Obligation predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + तव्यत् (कृत्प्रत्यय)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/obligatory); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘यात्रा’ इत्यस्य विशेषणम्
पुण्यकृज्जनैःby virtuous/merit-doing people
पुण्यकृज्जनैः:
Karana (Instrument/Agent-instrumental/करण)
TypeNoun
Rootपुण्यकृत् + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करणे/Instrumental), बहुवचन; समासः—कर्मधारयः (पुण्यकृत् जनाः = merit-doing people)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa discourse style)

Tirtha: Kāśī-kṣetra yātrā (annual circuit)

Type: kshetra

Listener: (Implied) the inquiring sages/recipients of Kāśī-māhātmya

Scene: Pilgrims at dawn in Kāśī begin a ritual circuit on Caitra kṛṣṇa pratipadā, carrying waterpots and flowers, moving from ghat to shrine with a vighna-śānti resolve.

C
Caitra
P
Pratipadā
K
Kṣetra

FAQs

Pilgrimage is not only merit-making but also a dharmic method for removing impediments affecting one’s relationship with the sacred kṣetra.

The ‘kṣetra’ and ‘there’ refer to the Kāśī kṣetra as treated throughout the Kāśīkhaṇḍa.

A deliberate yātrā (pilgrimage/circuit) on Caitra kṛṣṇa Pratipadā for kṣetra-vighna-śānti.