Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 33

यस्याश्रमे ऽत्र दृश्यंते हिंस्रा अपि समंततः । सत्त्वरूपा अमी सत्त्वास्त्यक्त्वा वैरं स्वभावजम्

yasyāśrame 'tra dṛśyaṃte hiṃsrā api samaṃtataḥ | sattvarūpā amī sattvāstyaktvā vairaṃ svabhāvajam

ในอาศรมของท่าน ณ ที่นี้ แม้สัตว์ดุร้ายรอบด้านก็ยังปรากฏเป็นผู้มีสภาวะสัตตวะ อ่อนโยน; เพราะพวกมันละทิ้งความพยาบาทที่ติดมาโดยธรรมชาติแล้ว

यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्ति, एकवचनम्; सम्बन्ध (whose)
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootāśrama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति, एकवचनम्
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (here)
दृश्यन्तेare seen
दृश्यन्ते:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (are seen)
हिंस्राःviolent
हिंस्राः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothiṃsra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘sattvāḥ’)
अपिeven
अपि:
Nipāta (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअपि-अव्ययम् (even/also)
समन्ततःon all sides
समन्ततः:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsamantatas (अव्यय)
Formअव्ययम्; सर्वतः-पर्याय (on all sides/everywhere)
सत्त्वsattva/gentleness
सत्त्व:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootsattva (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; ‘सत्त्व-रूपाः’ इत्यत्र (of gentle/‘sattva’ nature)
रूपाःof gentle nature
रूपाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootrūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; ‘सत्त्व-रूप’ तत्पुरुषसमासः (having the form/nature of sattva)
अमीthese
अमी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; सर्वनाम (these/those)
सत्त्वाःbeings
सत्त्वाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsattva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम् (beings/creatures)
त्यक्त्वाhaving abandoned
त्यक्त्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Roottyaj (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषणम् (Gerund); ‘having abandoned’
वैरम्enmity
वैरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvaira (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्
स्वभावजम्born of (their) nature
स्वभावजम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsvabhāva (प्रातिपदिक) + ja (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; ‘स्वभाव-ज’ तत्पुरुषसमासः (born of one’s nature)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī (āśrama within the kṣetra)

Type: kshetra

Scene: A tranquil hermitage scene where normally violent animals sit peacefully together; the ascetic’s presence radiates calm, and the environment appears softened and harmonious.

Ā
Āśrama

FAQs

Holiness is measured by its radiance of peace: true tapas creates an atmosphere where even hostility dissolves into sattva.

A sanctified āśrama within the Kāśīkhaṇḍa’s sacred geography—associated in context with the sage-world (Agastya’s vicinity).

No explicit ritual; it highlights the ethical fruit of sanctity—ahimsa and the abandonment of natural enmity.