Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 49

तस्मादल्पतपस्त्वाद्वै त्वं चाहं च महामते । प्राप्यापि राजसांनिध्यं राजलक्ष्म्या न भाजनम्

tasmādalpatapastvādvai tvaṃ cāhaṃ ca mahāmate | prāpyāpi rājasāṃnidhyaṃ rājalakṣmyā na bhājanam

ดังนั้น โอ ผู้มีจิตใจสูงส่ง เพราะทั้งเจ้าและข้าต่างมีตบะเพียงน้อยนิด แม้เราจะได้อยู่ใกล้ชิดราชสำนัก แต่เราก็มิใช่ภาชนะที่คู่ควรแก่ราชสมบัติและสิริมงคลแห่งราชา

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Logical connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-प्रयोगः), हेत्वर्थे/तस्मात् = ‘therefore/from that’
अल्पतपस्त्वात्because of little austerity
अल्पतपस्त्वात्:
Hetu/Apadana (Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootअल्प-तपस् (प्रातिपदिक; अल्प + तपस्)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान), एकवचन; ‘अल्पं तपः’ इति कर्मधारय-समासः; -त्वात् = कारणे (ablative of cause)
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/त्रिलिङ्ग-प्रयोग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
महामतेO great-minded one
महामते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहामति (प्रातिपदिक; महा + मति)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; ‘महान् मतिः यस्य’ इति (बहुव्रीह्यर्थे प्रचलित) परन्तु रूपतः सम्बोधन-एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Kriya-viseshana (Adverbial to main idea/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; ‘having attained’
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle: even/also)
राजसांनिध्यम्royal proximity/presence of the king
राजसांनिध्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराज-सांनिध्य (प्रातिपदिक; राजन् + सांनिध्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘राज्ञः सांनिध्यम्’)
राजलक्ष्म्याby royal fortune/prosperity
राजलक्ष्म्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootराज-लक्ष्मी (प्रातिपदिक; राजन् + लक्ष्मी)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘राज्ञः लक्ष्मीः’)
not
:
Sambandha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
भाजनम्a recipient/vessel (fit person)
भाजनम्:
Karta (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootभाजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता/प्रत्ययार्थे), एकवचन; विधेय-नाम (predicate nominative)

Sunīti (addressing Dhruva)

Listener: Pilgrim-audience/ṛṣis in frame narrative (implicit)

Scene: A modest queen (Sunīti) speaks privately to young Dhruva in a palace interior, emphasizing their limited tapas and unfitness for royal fortune; subdued light, restrained gestures.

S
Sunīti
D
Dhruva
U
Uttānapāda (implied)
R
royalty (rāja)

FAQs

Worldly rank alone does not confer true prosperity; inner merit gained through tapas is the real qualification.

No single tīrtha is named in this verse; it occurs within the Kāśīkhaṇḍa’s broader sacred narrative context of Kāśī.

No explicit rite is prescribed here; the emphasis is on tapas (austerity) as the spiritual cause of attainment.