Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 5

श्रीसूत उवाच । सर्वमेतत्प्रवक्ष्यामि शृणुध्वं मुनिपुंगवाः । पठतां शृण्वतां चैतदाख्यानं पापनाश नम्

śrīsūta uvāca | sarvametatpravakṣyāmi śṛṇudhvaṃ munipuṃgavāḥ | paṭhatāṃ śṛṇvatāṃ caitadākhyānaṃ pāpanāśa nam

พระศรีสูตะกล่าวว่า: เราจักอธิบายทั้งหมดนี้—ขอท่านมุนีผู้ประเสริฐทั้งหลายจงสดับเถิด เรื่องเล่าอันศักดิ์สิทธิ์นี้ย่อมทำลายบาปแก่ผู้สวดอ่านและผู้รับฟัง

श्रीसूतःthe venerable Sūta
श्रीसूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्रीसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समासः—श्री + सूत (विशेषण-विशेष्यभावः)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
सर्वम्all
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
प्रवक्ष्यामिI will explain
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन; उपसर्गः—प्र
शृणुध्वम्listen (you all)
शृणुध्वम्:
Sambodhana/Prayojaka (Addressed action)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), बहुवचन; आत्मनेपद
मुनिपुंगवाःO best of sages
मुनिपुंगवाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि + पुंगव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-प्रथमा (Vocative/Nominative form), बहुवचन; समासः—मुनिनां पुंगवाः (षष्ठी-तत्पुरुष)
पठताम्of those who recite
पठताम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/शानच्-प्रत्ययान्त), षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-सम्भव (here gen. pl. used)
शृण्वताम्of those who listen
शृण्वताम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/शानच्-प्रत्ययान्त), षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; विशेषणम् (ākhyānam इति)
आख्यानम्narrative, account
आख्यानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआख्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
पापनाशनम्sin-destroying
पापनाशनम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपाप + नाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समासः—पापस्य नाशनम् (षष्ठी-तत्पुरुष); विशेषणम् (ākhyānam इति)

Sūta

Tirtha: Setukṣetra / Setubandha

Type: kshetra

Listener: muni-puṅgavas (sages)

Scene: Sūta seated in a forest-āśrama or Naimiṣāraṇya-like setting, addressing assembled sages; palm-leaf manuscripts, sacrificial fires, attentive listeners—an auspicious narrative commencement.

S
Sūta
Ṛṣis (Sages)

FAQs

Śravaṇa (hearing) and pāṭha (recitation) of tīrtha-māhātmya are themselves purifying disciplines that erode sin and strengthen devotion.

The verse introduces the forthcoming glory of Cakratīrtha/Devīpattana within the Setukhaṇḍa’s Rāmasetu landscape.

Reciting (paṭha) and listening (śravaṇa) to the sacred narrative is prescribed as a sin-destroying practice.