Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 99

उक्त्वैवं रामनाथोऽपि स्वात्मलिंगे तिरोदधे । स्तोत्राध्यायमिमं पुण्यं नित्यं संकीर्तयन्नरः

uktvaivaṃ rāmanātho'pi svātmaliṃge tirodadhe | stotrādhyāyamimaṃ puṇyaṃ nityaṃ saṃkīrtayannaraḥ

ครั้นตรัสดังนี้แล้ว พระรามนาถะก็อันตรธานเข้าสู่ลึงคะของพระองค์เอง ผู้ใดสวดสรรเสริญบทสโตตรอันเป็นบุญนี้เป็นนิตย์…

uktvāhaving said
uktvā:
Kriya (पूर्वक्रिया/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: वच्; अर्थे: ‘कृत्वा/उक्त्वा’
evaṃthus
evaṃ:
Kriya-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevaṃ (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb of manner)
rāmanāthaḥRāmanātha (Lord of Rāma)
rāmanāthaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāma + nātha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (रामस्य नाथः)
apialso
api:
Sambandha (सम्बन्ध/उपपद)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (particle: also/even)
svātma-liṅgein his own self-manifest liṅga
svātma-liṅge:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsva + ātman + liṅga (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; समासः (स्वस्य आत्मनः लिङ्गे)
tirodadhedisappeared/withdrew
tirodadhe:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Roottiro + dhā (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: तिरः (tiro-)
stotra-adhyāyamthe chapter of the hymn
stotra-adhyāyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootstotra + adhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (स्तोत्रस्य अध्यायम्)
imamthis
imam:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; सर्वनाम; विशेषणम् (अध्यायम्)
puṇyammeritorious, holy
puṇyam:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (अध्यायम्)
nityamalways
nityam:
Kriya-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootnitya (प्रातिपदिक/अव्ययीभावे)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (always)
saṃkīrtayanreciting, chanting
saṃkīrtayan:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootsam + kīrt (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; उपसर्ग: सम्; विशेषणरूपेण (नरः)
naraḥa man
naraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootnara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

Narrator (within Setukhaṇḍa narrative flow; likely Sūta reporting the episode, while ‘Rāmanātha’ is the acting deity)

Tirtha: Rāmanātha (Setu-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya sages (standard Sūta audience)

Scene: Rāmanātha, having spoken, becomes subtle and disappears into the selfsame liṅga; devotees stand with folded hands as the stotra-chapter is held like a sacred manuscript, suggesting the power of daily recitation.

R
Rāmanātha (Śiva)
L
Liṅga

FAQs

The deity’s presence abides in the liṅga, and daily chanting sustains living connection with that presence.

Rāmanātha’s liṅga at the Setu region (Rāmeśvaram/Rāmasetu).

Nitya-saṃkīrtana—daily chanting/recitation of the stotra chapter.