Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 3

ऋषय ऊचुः । मुने कश्यपनामासावकरोत्किं हि पातकम् । स्नात्वा तीर्थद्वयेप्यत्र यस्मान्मुक्तोऽभवत्क्षणात्

ṛṣaya ūcuḥ | mune kaśyapanāmāsāvakarotkiṃ hi pātakam | snātvā tīrthadvayepyatra yasmānmukto'bhavatkṣaṇāt

เหล่าฤๅษีกล่าวว่า: โอ้มุนี บุรุษนามกาศยปะนั้นได้กระทำบาปอันใดเล่า จึงได้อาบน้ำในตีรถะทั้งสอง ณ ที่นี้แล้วหลุดพ้นในบัดดล?

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपदम्
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
कश्यपनामाhaving the name Kaśyapa
कश्यपनामा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकश्यप-नामन् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कश्यपं नाम यस्य) विशेषणम् (असौ)
असौthat person (he)
असौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
अकरोत्did, committed
अकरोत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
किम्what?
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रश्नवाचक
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/कारणसूचक (indeed/for)
पातकम्sin, offense
पातकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय
तीर्थद्वयेin the two tīrthas
तीर्थद्वये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ-द्वय (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; द्विगु-समासः
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-भाव (also/even)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
यस्मात्from which (cause)
यस्मात्:
Hetu/Apadana (Reason/Ablative)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक-प्रयोग, पञ्चमी (5th), एकवचन; सम्बन्धवाचक (from which/whereby)
मुक्तःfreed
मुक्तः:
Karta (Subject attribute/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (असौ)
अभवत्became
अभवत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
क्षणात्in a moment
क्षणात्:
Kala (Time/काल)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अव्ययीभावार्थे (in an instant)

Ṛṣis (the sages)

Tirtha: Gāyatrī–Sarasvatī tīrthadvaya

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: A circle of sages leaning forward, one spokesperson asking Sūta about Kāśyapa’s sin; Sūta poised to answer; background hints of twin waters or a map-like sacred landscape.

Ṛṣis
K
Kāśyapa
T
Tīrtha (two sacred sites)

FAQs

Dharma is clarified through inquiry: asking about causes and remedies prepares the listener to understand the logic of purification and grace in tīrtha traditions.

The “two tīrthas” (tīrthadvaya) in Setukhaṇḍa are the focus, presented as capable of granting immediate release from sin.

Snāna (bathing) at the tīrthadvaya is the stated purificatory act.