Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 35

कुबेरो धर्मशीलो हि तद्भृत्याश्च तथैव हि । अतः किमर्थं त्वं हंसि मामृषिं वनगोचरम्

kubero dharmaśīlo hi tadbhṛtyāśca tathaiva hi | ataḥ kimarthaṃ tvaṃ haṃsi māmṛṣiṃ vanagocaram

ท้าวกุเวรย่อมทรงธรรมเป็นนิตย์ และบริวารของพระองค์ก็เป็นเช่นนั้น แล้วเหตุใดท่านจึงเข้าทำร้ายเรา—ฤๅษีผู้พำนักในพงไพร?

कुबेरःKubera
कुबेरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकुबेर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
धर्मशीलःvirtuous; of righteous conduct
धर्मशीलः:
Karta (कर्ता/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + शील (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (धर्मे शीलं यस्य/धर्मशीलः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
तद्भृत्याःhis servants
तद्भृत्याः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + भृत्य (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: तस्य भृत्याः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Plural)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/adverb)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (in that manner/likewise)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (just/indeed)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
अतःtherefore
अतः:
Hetu (हेतु/Inference marker)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतुवाचक-अव्यय (therefore)
किमर्थम्why
किमर्थम्:
Sambandha (सम्बन्ध/interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कस्य अर्थः); प्रश्नार्थक-अव्यय (for what reason/why)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हंसिkill; strike
हंसि:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद
माम्me
माम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ऋषिम्a sage
ऋषिम्:
Karma (कर्म/Object apposition)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; माम्-विशेषण (apposition)
वनगोचरम्dwelling in the forest
वनगोचरम्:
Karma (कर्म/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootवन (प्रातिपदिक) + गोचर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सप्तमी-तत्पुरुष: वने गोचरः); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ऋषिम्-विशेषण

Dhyānakāṣṭha (the sage, implied by later verses where he is bowed to as muni)

Tirtha: Setu-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Inquirer audience (implicit)

Scene: A sage addresses a lion with calm authority, questioning its conduct; the lion pauses mid-attack, ears back, as if conscience awakens.

K
Kubera
Y
Yakṣas
D
Dhyānakāṣṭha

FAQs

True nobility is shown through restraint and reverence toward sages; violence against ascetics contradicts dharma.

Not specified in this verse; it functions as a moral dialogue within Setukhaṇḍa’s sacred geography.

None; the emphasis is ethical (non-violence and dharmic conduct).