Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 3

संपूर्णफलदो भूयात्स्वाध्यायोऽपि जपस्तथा । रघुनाथ सरस्तीरे मुष्टिमात्रमपि द्विजाः

saṃpūrṇaphalado bhūyātsvādhyāyo'pi japastathā | raghunātha sarastīre muṣṭimātramapi dvijāḥ

ดูก่อนทวิชทั้งหลาย ณ ฝั่งทะเลสาบรฆุนาถะ ไม่ว่าจะเป็นสวาธยายหรือการภาวนาชปะ แม้ทำเพียงกำมือเดียว ก็ย่อมให้ผลสมบูรณ์ครบถ้วน

संपूर्णफलदःgranting complete results
संपूर्णफलदः:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसंपूर्ण-फल-द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः: ‘संपूर्णं फलं ददाति’ (giving complete fruit/result); विशेषणम् (स्वाध्यायः/जपः)
भूयात्would become/should be
भूयात्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative/विधिलिङ्), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्
स्वाध्यायःVedic study/recitation
स्वाध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्वाध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
अपिalso
अपि:
Particle (Nipata/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (also)
जपःmantra repetition
जपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Adverbial (Kriya-visheshana/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/तुल्यार्थक (likewise)
रघुनाथof Raghunātha
रघुनाथ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरघुनाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; ‘सरस्तीरे’ इत्यस्य सम्बन्धे (intended as genitive qualifier)
सरस्तीरेon the lake’s bank
सरस्तीरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसरस्-तीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘सरसः तीरम्’
मुष्टिमात्रम्a fistful (measure)
मुष्टिमात्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुष्टि-मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; तत्पुरुषः: ‘मुष्टेः मात्रम्’ (a fistful measure)
अपिeven
अपि:
Particle (Nipata/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावन/अवधारणार्थक अव्यय (even)
द्विजाःO twice-born
द्विजाः:
Sambodhana/Address (Vocative-like address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; सम्बोधनार्थे प्रयोगः

Sūta (contextual continuation of narration)

Tirtha: Raghunātha-saras

Type: kund

Listener: Dvijas (explicit)

Scene: On a lake-bank at dawn: a brahmin seated on kuśa grass, counting japa on rudrākṣa/tulasi mālā; another recites from a Vedic text; a small handful of offerings (flowers/akṣata) symbolizes ‘muṣṭimātra’; the lake glows with sanctity.

R
Raghunātha-saras

FAQs

Sacred places magnify sādhana—minimal japa or svādhyāya performed in a tīrtha can yield full spiritual results.

Raghunātha-saras and specifically its tīra (bank).

Undertake svādhyāya (scriptural self-recitation) and japa at the lake-bank; even small practice is praised.