Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 71

झषमंडूककमठैर्मकरैश्च समाकुलम् । शंखशुक्त्यादि भिर्युक्तं राजहंसैः सुशोभितम्

jhaṣamaṃḍūkakamaṭhairmakaraiśca samākulam | śaṃkhaśuktyādi bhiryuktaṃ rājahaṃsaiḥ suśobhitam

สระนั้นแน่นด้วยปลา กบ เต่า และมกรา; อุดมด้วยสังข์และเปลือกหอยนานา และงดงามยิ่งด้วยหงส์หลวงที่ประดับอยู่ทั่ว

झषfish
झष:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeNoun
Rootझष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन (Nominative plural) — समासपूर्वपद
मण्डूकfrogs
मण्डूक:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeNoun
Rootमण्डूक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन (Nominative plural) — समासपूर्वपद
कमठैःwith tortoises
कमठैः:
Karaṇa (Instrument/association)
TypeNoun
Rootकमठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural)
मकरैःwith crocodiles/sea-monsters
मकरैः:
Karaṇa (Instrument/association)
TypeNoun
Rootमकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
समाकुलम्crowded, filled
समाकुलम्:
Viśeṣaṇa (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootसम् + आकुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-एकवचन (Nom./Acc. sg.)
शंखconches
शंख:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeNoun
Rootशंख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन (Nominative plural) — समासपूर्वपद
शुक्तिoyster-shells
शुक्ति:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeNoun
Rootशुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन (Nominative plural) — समासपूर्वपद
आदिand the like
आदि:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeIndeclinable
Rootआदि (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formसमासान्त-अव्यय (ādi = 'etc.'), शंख-शुक्ति-आदि (X etc.)
भिःwith (by)
भिः:
Karaṇa (Instrument/association)
TypeIndeclinable
Rootभिस् (विभक्ति-प्रत्यय)
Formतृतीया-बहुवचन-विभक्त्यन्त (Instrumental plural ending) — '...भिः'
युक्तम्endowed/connected
युक्तम्:
Viśeṣaṇa (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि-क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-एकवचन
राजहंसैःwith royal swans
राजहंसैः:
Karaṇa (Instrument/association)
TypeNoun
Rootराजहंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural); समास: राजन् + हंस
सुशोभितम्beautifully adorned
सुशोभितम्:
Viśeṣaṇa (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootशुभ्/शोभ् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि-क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-एकवचन; उपसर्ग: सु-

Vyāsa (continuing)

Tirtha: Dharmāraṇyaka-sarovara (contextual lake)

Type: kund

Listener: nṛpa/bhūmipa (king) addressed in the verse-context

Scene: A clear sacred lake crowded with fish, frogs, turtles, and mythic makaras; pearl-like shells and conches glint under sunlight; regal swans glide in orderly arcs.

M
Makaras
R
Rāja-haṃsas (royal swans)

FAQs

A tīrtha is depicted as a harmonious sacred ecosystem, reflecting cosmic order within a holy landscape.

The Dharmāraṇya sarovara, portrayed as abundant with aquatic beings and auspicious birds.

None; the emphasis is on sacred beauty and auspicious signs (swans, conches, etc.).