Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 76

व्यासस्त्वं सर्वलोकेषु इत्युक्त्वा प्रययुः सुराः । तीर्थयात्रा समारब्धा कृष्णद्वैपायनेन तु

vyāsastvaṃ sarvalokeṣu ityuktvā prayayuḥ surāḥ | tīrthayātrā samārabdhā kṛṣṇadvaipāyanena tu

เหล่าเทวะกล่าวว่า “ท่านคือวยาสะในทุกโลก” แล้วเสด็จกลับไป ครั้นแล้ว กฤษณทไวปายนะจึงเริ่มการจาริกสู่ตีรถะอันศักดิ์สิทธิ์ทั้งหลาย

व्यासःVyāsa
व्यासः:
Predicate nominal (विधेय)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st), एकवचन
सर्वलोकेषुin all worlds
सर्वलोकेषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व-लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; समासः कर्मधारय/तत्पुरुषः (सर्वे लोका:)
इतिthus
इति:
Quotation marker (इत्यर्थ)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण-चिह्न
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त; ‘having said’
प्रययुःdeparted, went away
प्रययुः:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√या (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद
सुराःthe gods
सुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
तीर्थयात्राthe pilgrimage
तीर्थयात्रा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ-यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः तत्पुरुषः (तीर्थस्य यात्रा)
समारब्धाwas begun
समारब्धा:
Predicate (विधेय)
TypeVerb
Rootसम्-आ-√रभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘begun/undertaken’
कृष्णद्वैपायनेनby Kṛṣṇa Dvaipāyana
कृष्णद्वैपायनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकृष्ण-द्वैपायन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; कर्मधारयः (कृष्णः द्वैपायनः)
तुbut/indeed
तु:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक निपात

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Sarva-tīrtha-yātrā (Vyāsa’s tīrtha-circuit)

Type: kshetra

Scene: Devas ascending back to the heavens after proclaiming Vyāsa’s universal title; Vyāsa stands with staff and waterpot, turning toward the horizon; a map-like montage of distant tīrthas hinted in the sky—rivers, peaks, temples.

K
Kṛṣṇadvaipāyana (Vyāsa)
S
Surāḥ (gods)
T
Tīrthayātrā (pilgrimage)

FAQs

Pilgrimage is portrayed as a dharmic undertaking even for the greatest sages—sanctifying the world through holy travel and worship.

This verse introduces the tīrtha-yātrā; the specific sites are listed in the subsequent verses.

The act of tīrtha-yātrā itself—undertaking pilgrimage to holy places—is presented as the prescribed dharmic practice.